Atypický dvojpodlažný dom na vode: Oblinka na Jaroveckom ramene
Na Jaroveckom ramene je ukotvený nezvyčajný dvojpodlažný hausbót charakteristický oblou strechou. Tento drevený hausbót je určený na trvalé bývanie, teda nielen na rekreačné, ako to v prípade mnohých domov na vode býva. O jeho realizácii a špecifikách sa rozprávame s architektom Ivanom Hojsíkom, autorom diela.
Ako dlho trvala stavba a čo bolo jej najzložitejšou, najnáročnejšou časťou? Vraví sa, že plávajúci základ je tým najnáročnejším prvkom… Ako vznikal a z čoho je vytvorený?
Stavba domu na vode bola náročná a realizovaná bola svojpomocou, trvala skoro päť rokov. Základ pozostáva zo štyroch pozdĺžnych plavákov spriahnutých oceľovou priehradovou priestorovou konštrukciou. Na tejto spodnej konštrukcii spočívajú oceľové platne, na ktorých je uložená základná oceľová kostra prízemia z I profilov.
Je spriahnutá vodorovnými nosníkmi. Táto priestorová kostra vytvára sústavu šiestich rámov vrátane nosnej časti vysunutej zo základného obrysu tak, aby sa vytvorila horná terasa. Strop nad prízemím, ako aj steny sú drevené z masívnych stĺpikov a stropníc. Zvislé a vodorovné konštrukcie sú zateplené. Základom úspechu bola iniciatíva manželov – investorov a zároveň svojpomocných realizátorov tejto náročnej stavby.
Aké materiály ste použili pri stavbe bezpochyby zaujímavého dvojpodlažného hausbótu a ako sú ošetrené, aby čo najlepšie plnili svoj účel? Aké základné pravidlá ste museli dodržať, aby bol dom na vode taký, aký má byť?
Konštrukcia horného podlažia (podkrovia) je z troch vrstiev OSB a preglejkových dosiek vyrezaných do oblúkov. Klieštiny sú z masívnych dosiek vzájomne upevnených drevenými príložkami. Výplňové materiály sú zároveň ľahké aj tepelne izolujúce. Aby statika vyhovovala, bola starostlivo prepočítaná.
Z dôvodu vyváženia domu na hladine do vodorovnej polohy sú v niektorých miestach pontónu nádrže na načerpanie, respektíve odčerpanie vody do a z dutín. Celý dom je zvonku opláštený doskami Hofafest, povrchy sú omietnuté stierkovými omietkami Baumit alebo obložené agátovým drevom. Interiérové steny sú zo sadrokartónu. Paluba je pokrytá doskami z agátového dreva odolného proti vode. Medzi doskami sú medzery 5 mm na prepad dažďovej vody. Strecha je pokrytá pieskovanou lepenkou.
Na čo si obyvatelia hausbótu musia zvyknúť v porovnaní s klasickým bývaním?
Na občasné húpanie vlnami od okolo sa plaviacich lodí alebo pri silnejšom vetre. Inak je potrebné si zvyknúť na skvelý výhľad a život uprostred prírody.
Veľmi zaujímavou charakteristickou črtou vášho hausbótu je oblina, do ktorej je zakrivená strecha domu a ktorá ukrýva horné podlažie…
Ako už bolo spomenuté, nosné oblúky sú spájané v troch vrstvách z vyrezaných segmentov OSB (resp. z preglejky v časti balkóna, kde bola potrebná vyššia nosnosť z dôvodu väčších rozmerov miestností). Na oblúkoch je záklop z OSB dosiek ohnutých do potrebného polomeru.
Ako je riešená pitná voda, elektrina a odpad?
Úžitková voda je zo studne na brehu a nie je vhodná na pitie. Jej úprava by sa veľmi predražila. Preto je pitná voda dovážaná v bareloch. Všetky spotrebiče sú na elektrický prúd. Rozvodnú skriňu má každý objekt zvlášť na brehu pred mostíkom. Dom na vode má pod palubou osadenú čističku odpadových vôd. Vyčistená voda musí byť zvedená do zbernej nádrže, aby nebola vypúšťaná do ramena.
Akú životnosť dosahuje takáto stavba?
Životnosť domu na vode je rovnaká ako životnosť akejkoľvek drevostavby.
Čo ponúka interiér?
Spodná časť je riešená dispozične ako obytná a spoločenská, nachádza sa tu kuchyňa a obývacia miestnosť – obe v príjemných teplých farbách. Kuchyňa zaujme lesklou pozitívnou žltou linkou. Súčasťou obývacej izby je aj kozub. Z prízemia na prvé podlažie vedie masívne drevené schodisko.
„Malý obstavaný priestor objektu je vykompenzovaný otvorenosťou priestorov v dennej časti bez chodieb. V spálňovej časti je súčasťou schodiska priestor predizby, z ktorej sú prístupné dve izby, „kúpeľňová izba“, samostatný šatník a terasa. Objekt sa využíva na celoročné bývanie,“ dopĺňa architekt Ivan Hojsík.
HAUSBÓT Oblinka v kocke:
Autor diela: Ing. arch. Ivan Hojsík, DOMOD
Spolupráca (vizualizácie, dizajn exteriérových treláží, zásten, kuchynskej linky a knižnice): DE SIGNO, s. r. o.
Statika: Ing. Jozef Poštulka, Ing. Arpád Baláž
Autor projektu pontónu: Doc. Ing. Peter Pátek, CSc.
Investori: Ing. Boris Vích, Mgr. Jana Hojsíková
Zastavaná plocha platformy: 53,5 m2
Úžitková plocha: 163 m2
Obstavaný priestor: 338 m3
Obsadenosť: 4 osoby
Max. kapacita zaťaženia: 12 osôb
Realizácia: 2008 – 2015
Text: Sabína Zavarská
Autori fotografií: Ivan Hojsík, Jana Hojsíková, Boris Vích
