telekom datacenter v bratislave
Galéria(8)

Telekom DataCenter v Bratislave

Priemyselná architektúra nie je o exhibícii tvarov či o prevratných architektonických ideách. Je predovšetkým službou. Slúži tomu, čo ukrýva. A v prípade Telekom DataCentra v Bratislave to nie je málo. Je tam to najaktuálnejšie, čo môže dátové centrum poskytnúť. Ide zároveň o budovu, ktorá kladie veľký dôraz na princípy Green IT, čiže efektívnejšie využitie jednotlivých zdrojov energie a infraštruktúry.

mg 4940 big image
dcst12 big image
dcst13 big image
dcst15 big image
dcst16 big image
podorys 1np big image
rez big image
telekom datacenter v bratislave 6419 big image
Zelená budova a jej technológie
Byť v súlade s Green IT znamená projektovať s dôrazom na najvyššie technologické, bezpečnostné a environmentálne štandardy. Medzi invenčné prístupy nového centra z pohľadu zelených technológií možno zaradiť napríklad spôsob chladenia využívajúci technológiu freecooling (využitie externého chladu počas zimných mesiacov), ktorý prispieva k dosiahnutiu energetickej efektívnosti centra definovanej cez očakávaný koeficient PUE = 1,5. PUE (Power Usage Effectiveness) je ukazovateľ vyjadrujúci energetickú účinnosť dátového centra. Vypočítava sa ako pomer medzi celkovou energiou spotrebovanou dátovým centrom a energiou spotrebovanou počítačovou infraštruktúrou umiestnenou v dátovom centre. Čím viac sa PUE blíži k hodnote 1, tým má dátové centrum vyššiu efektívnosť.

Infraštruktúra dátového centra akcentuje umiestnenie všetkých dôležitých komponentov v samostatnom požiarnom úseku s kontrolovaným vstupom, pričom servis týchto komponentov sa uskutočňuje bez nutnosti odstávky dátového centra. Systémy elektrického napájania a chladenia informačnej technológie inštalovanej na sále majú redundanciu zariadení aj rozvodov.

Kvôli zvýšenej bezpečnosti je stavba vybavená nepretržitým centrálnym monitoringom prevádzkových a kritických stavov podpornej technológie, detekciou zvýšenej teploty a nepretržitým monitoringom komunikačnej infraštruktúry. Súčasťou je aj systém kontroly vstupov, elektrický zabezpečovací systém, kamerový sledovací systém, detekcia zatečenia, skorá detekcia požiaru vysoko citlivým laserovým detektorom dymu (VESDA), elektronická požiarna signalizácia a stabilné hasiace zariadenie.

Telekom DataCenter
Miesto: Varšavská ul. 24/A, Bratislava
Autor architektonického riešenia:  Ing. arch. Jaroslav Kilián
Projektanti architektonickej časti: Ing. arch. Jaroslav Kilián, Ing. arch. Miloš Djuračka
Statika stavby: Ing. Pavel Čížek
Technologický poradca:  Ing. Ján Mihálik
Investor:  Slovak Telekom, a. s.
Generálny zhotovovateľ:  IBM Slovensko, s. r. o.
Začiatok výstavby: 09/2010
Ukončenie výstavby: 05/2011
Plocha pozemku / Plot size:  5 100 m2
Zastavaná plocha:  790 m2
Podlažná plocha: 3 725 m2
Plocha výpočtových sál: 1 200 m2
Počet nadzemných podlaží: 5
Počet podzemných podlaží: 1
Investičné náklady bez DPH: 12 mil. eur
Stavebná časť:  Remeslo Stav
Betonárske práce: BeKo, s. r. o.
Vzduchotechnika: MF Team
Elektrické zariadenia: EMM
Nábytok: Kinnarps
Kontaktný zatepľovací systém: Baumit
Obklad: Fundermax
Optické pripojenie budovy: Heizer Optik
Reklamné prvky: Hanton

Koncept stavby
„Budova je príkladom úzkej spolupráce medzi architektom, technológom a statikom,“ hovorí autor projektu Ing. arch. Jaroslav Kilián. „Vysoké nároky investora na bezpečnosť, spoľahlivosť a dostupnosť prevádzky informačných systémov stanovili rámec pre dispozičný, priestorový a konštrukčný koncept stavby. Architektonická forma zámerne reflektuje zatvorenosť bezpečného betónového kubusu technologických prevádzok ako kontrast k navonok otvorenej časti modulu určeného na dohľad a personálny servis datacentra.“

Stavba má štyri nadzemné a jedno podzemné podlažie. Tri podlažia slúžia pre výpočtové sály s celkovou výmerou 1 200 m2 a dve pre podpornú infraštruktúru. Dispozičné riešenie stavby vychádza z požiadavky na segregáciu prístupových práv užívateľov služieb informačnej technológie, správcov informačných systémov a správcov systémov podpornej technickej infraštruktúry. Komunikačný systém umožňuje bezpečný a bezbariérový prístup pre budúcu inštaláciu zariadení informačnej technológie.

Projekt je založený na robustných podporných technologických zariadeniach (zdroje záložného elektrického napájania, zdroje chladu), ktoré sú kvôli minimalizácii hlukovej záťaže do okolia i bezpečnosti umiestnené v interiéri stavby.
–>–>


 
Materiály a konštrukcie
„Výzvou pre návrh nosnej konštrukcie stavby boli vysoké nároky na užitočné zaťaženie stropov, veľké rozpätia a na seizmickú bezpečnosť stavby,“ tvrdí architekt Jaroslav Kilián. „My sme navrhli konštrukčnú sústavu monolitického betónu s kazetovými stropmi so skrytými prievlakmi, ktorá umožnila efektívne využitie územne povolenej výšky stavby, zjednodušila zakladania a zvýšila bezpečnosť stavby proti zaplaveniu. Konštrukcia tak ponúkla vysokú flexibilitu pre prestupy technologických rozvodov. Stropné konštrukcie a základy majú doskový charakter s väzbou na sústavu stĺpov a stenové útvary.“

Materiálové riešenie stavby sa zakladá na priznaní hlavných konštrukčných materiá­lov monolitického pohľadového betónu a neomietaných murív z betónových tvaroviek Liapor. Vzhľadom na zvýšené nároky na bezprašnosť prostredia sú steny natreté silikátovou exteriérovou farbou. Všetky technologické rozvody sú v technologickej časti priznané na povrchu.

Úpravy stien v personálnej časti sú sadrové s jemne sivým náterom. Na znížených sadrokartónových podhľadoch sú svietidlá a rozvody klimatizácie. Fasádu artikulujú hliníkové výplne otvorov, zámočnícke výrobky a technologické rozvody. Strešný plášť je z dôvodu zvýšených nárokov na garanciu neprerušenia prevádzky výpočtových systémov aj v prípade poruchy a nutnej opravy riešený so zdvojenou hydroizoláciou s možnosťou včasnej detekcie zatečenia do strešných vrstiev.

Dátové centrum má za sebou niekoľko mesiacov úspešnej prevádzky a potvrdilo, že aj napriek svojej veľkosti nie je určené výhradne veľkým firmám, ale svojimi službami je dostupné aj pre menšie ­spoločnosti.

(pet)
Foto: Dano Veselský, Jaroslav Kilián,
Slovak Telekom

Článok bol uverejnený v časopise ASB.