image 73396 25 v1
Galéria(6)

Zelené átrium – prvý pasívny bytový dom na Slovensku

Partneri sekcie:

Streda 13. mája sa zapíše ako míľnik v slovenskom stavebníctve. V Trnave sa uskutočnila slávnostná inaugurácia projektu Zelené átrium – prvého bytového domu v pasívnom štandarde na Slovensku. Na jeho otvorení sa okrem architekta a investora Miroslava Marka zúčastnili okrem iného aj veľvyslanec Francúzskej republiky na Slovensku, jeho excelencia Didier Lopinot, vice prezident pre marketing z centrály spoločnosti Saint-Gobain Fabrice Didier, generálny riaditeľ pre Česko, Slovensko, región východného Jadranu a Albánsko Tomáš Rosák a Milan Horák, vedúci Odboru územného rozvoja a koncepcií mesta Trnava.

02 na 2 stranu
03 na dvojstranu
05 na 5 stranu
06 na 6 stranu
09 situacia

 “Tento projekt je u nás v spoločnosti Saint-Gobain osobitne dôležitý,” povedal v rozhovore pre časopis ASB Fabrice Didier. “Zatiaľ sme uviedli do života 17 multikomfortných budov po celom svete, ale tu na Slovensku je táto budova prvou, ktorá je bytovým domom. Všetky doterajšie multikomfortné domy boli totiž individuálne domy, administratívne a obchodné priestory. Aj preto je Zelené átrium míľnikom.”

Zelená výstavba

Koncept bývania v Zelenom átriu má tri základné piliere. Prvým je zelená výstavba, druhým úspora prevádzkových nákladov a tretím budovanie susedskej komunity. „Je príjemné vedieť, že bývate na mieste, ktoré neodkrojilo z ornej pôdy a nebol kvôli nemu vyrúbaný les,“ zdôrazňuje využitie brownfieldu architekt Miroslav Marko, autor a investor projektu Zelené átrium. V roku 2002 kúpil investor (spoločnosť SMF Marko) chátrajúcu budovu bývalých polygrafických závodov s úmyslom vystavať luxusný bytový projekt. Plány však prekazila kríza a projekt sa znovuzrodil ako zelený projekt prvého pasívneho bytového domu na Slovensku.  

Budova postavená v zmysle zelenej filozofie sa nemôže uspokojiť iba s nízkymi prevádzkovými nákladmi. Jej korene preto siahajú až na úplný začiatok výstavby. Okrem toho, že tím tvorcov revitalizoval bývalý brownfield, rozhodli sa tiež využiť čo najviac materiálov z pôvodnej budovy. „Podarilo sa nám zrecyklovať viac ako 90 percent materiálu. Zo starých tehál a betónu vzniklo predrvením asi 1500 ton recyklátu, ktorý sa využil pri zásype a príprave podložia,“ vysvetľuje architekt Miroslav Marko, autor a investor projektu. Z pôvodnej budovy sa tiež podarilo zachrániť veľkú časť železobetónovej a oceľovej konštrukcie. Hlavným dodávateľom nových materiálov na stavbu bola spoločnosť Saint-Gobain so svojimi štyrmi divíziami.

Úspora energií

Úspora energií sa zabezpečuje prostredníctvom viacerých technológií. Ide o tepelné čerpadlá voda-voda, zem-voda a vzduch-voda s energetickými
pilótami a dvomi studňami (jedna na prívod vody, druhá na odvod), ktoré z rozdielu teplôt a elektrickej energie vyrábajú teplo alebo chlad. V letnej prevádzke pri chladení tepelným čerpadlom vzduch-voda sa odpadové teplo nevyfúkne do prostredia, ako to robia iné tepelné čerpadlá, ale použije sa na ohrev teplej vody. Plánované sú fotovoltické panely vyrábajúce elektrickú energiu zo slnka, stenové a stropné kúrenie a chladenie, exteriérové žalúzie, meranie všetkých energií v reálnom čase, ktoré bude vlastníkom prístupné online. To všetko prispeje k tomu, že výpočtová potreba na kúrenie v bytoch bude do 14 kWh/(m2 . a), pričom požiadavka podľa normy na energetickú triedu A pre bytové domy je menšia ako 40 kWh/(m2 . a).

Najväčši

Čo bolo najväčšou výzvou Zeleného átria? „Určite vysvetľovanie, čo je to vlastne pasívny dom,“ odpovedá Miroslav Marko. „V tomto ohľade je slovenská verejnosť informovaná veľmi slabo a často sa objavujú rôzne neopodstatnené predsudky. Boli to stovky hodín práce, ktoré boli rozhodne viac osvetovou ako realitnou aktivitou. Ľudia však postupne čoraz viac a viac chápali, že to, čo robíme, má zmysel, že ide o investíciu, ktorá sa čoskoro vráti. Nemalú dávku energie bolo treba vložiť aj do podpory myšlienky vzniku susedskej komunity. Toto je, samozrejme, stále prebiehajúci proces, ale bolo príjemné zistiť, že ľudia už chápu dôležitosť budovania a udržiavania dobrých medziľudských a susedských vzťahov na zvyšovanie kvality nášho života.“

Každý byt má svoju rekuperačnú jednotku, ktorá zabezpečuje čerstvý vzduch, ale je možné aj otvárať okná. Majiteľ si sám vyberie, či chce šetriť a bude používať rekuperáciu, alebo bude vykurovať/chladiť vonkajšie prostredie.

Dodáva, že dôkazom toho, že filozofia zelenej architektúry nie je len „zábavkou“ architektov a akademikov, je aj veľký záujem o byty. Zo 44 bytových jednotiek bolo v čase slávnostnej inaugurácie budovy predaných 75 percent. Silným argumentom pre kúpu bytu bola vízia vynikajúceho komfortu bývania v kombinácii s takmer nulovými nákladmi na prevádzku.

Text: Ľudovít Petránsky
Foto: Dano Veselský