Pasívna drevostavba, ktorá vyrobí o 50 % viac energie, než sama spotrebuje

16. júla 2014

Partneri sekcie:

Aj keď jeho autor hovorí, že ide o taký úplne obyčajný domček, pravdou je, že táto zdanlivo obyčajná stavba získala zaslúžené prvenstvo v súťaži E.ON Energy Globe Award ČR 2013 v kategórii Kutil.

Projekt energeticky aktívneho domu v Plzni-Bolevci ovládol kategóriu Kutil ostatného ročníka prestížnej súťaže E.ON Energy Globe Award ČR. V tejto kategórii, zastrešujúcej projekty z oblasti ekológie, úspor energie a využívania obnoviteľných zdrojov, porazil konkurenčný nízkoenergetický dvojdom aj solárny slnečník. Dom je maximálne šetrný k životnému prostrediu a je jedným z prvých príkladov svojho druhu v Českej republike. Podľa investora projektu pritom jeho cena nijako zásadne neprevyšuje náklady na klasickú stavbu. „Ak by sa ľudia zbavili predsudkov, mohli by sa podobné energeticky úsporné domy stať v budúcnosti úplne bežnou záležitosťou,“ konštatuje Jan Řežáb. Dom v Plzni-Bolevci staval pre svoju mamu a chcel, aby okrem komfortu spĺňal aj náročné technologické a environmentálne požiadavky. Výsledkom je energeticky pasívna drevostavba s pozitívnou bilanciou oxidu uhličitého a vyrobenej energie na úkor spotrebovanej.

Nízka energetická náročnosť vo všetkých fázach života domu

Akákoľvek stavba znamená veľký zásah do životného prostredia. Záťaž však možno znížiť už počas samotnej výstavby využitím materiálov z demolácie predchádzajúceho objektu alebo nulovou bilanciou zemín. „Pri stavbe sme ako základ zvolili prírodné, obnoviteľné alebo recyklované materiály. Konštrukcia je z dreveného skeletu, vonkajší plášť tvoria drevovláknité dosky s prevetrávanou fasádou zo smrekovca. Ako tepelná izolácia sa použila fúkaná celulóza,“ vysvetľuje Jan Řežáb.

Nízka energetická náročnosť a šetrnosť k životnému prostrediu tak spája v tomto prípade všetky fázy života domu – výrobu, dopravu stavebných materiálov, výstavbu, prevádzku aj prípadnú demoláciu. Na stavbu sa zároveň využila aj väčšina materiálu z demolácie predchádzajúceho objektu.

Dom, ktorý šetrí hneď dva razy

Ocenený energeticky pasívny dom ponúka vysoko komfortné a zdravé bývanie s minimálnou spotrebou energie, ktorú si sám zabezpečuje, a svojou výstavbou a prevádzkou takmer nezaťažuje životné prostredie. To všetko funguje vďaka ucelenému systému vetrania, vykurovania, chladenia a prípravy teplej vody. V objekte sa použilo teplovzdušné vykurovanie vzduchotechnickou jednotkou, ktorá zároveň zabezpečuje vetranie objektu so spätným získavaním tepla rekuperáciou.

Zdrojom tepla na vykurovanie a prípravu vody je kozubová vložka doplnená solárnymi termickými kolektormi umiestnenými na streche. Ďalej sú tam tepelné čerpadlá so zemným kolektorom v hĺbke 2 m pod úrovňou terénu a podzemné zberné nádrže zachytávajúce dažďovú vodu aj vodu z čističky odpadových vôd na zavlažovanie záhrady. Dom spotrebuje za rok zhruba 6 000 kWh, zatiaľ čo priemerná ročná produkcia fotovoltických článkov, ktoré sú na ňom umiestnené, je 9 000 kWh. To potvrdzuje, že dom vyrobí o polovicu viac elektrickej energie, než sám spotrebuje. Tú spätne dodáva do siete a tak ďalej minimalizuje náklady na svoju prevádzku. Vďaka tomu celkové náklady na prevádzku nepresiahnu v priemere 2 000 Kč mesačne (asi 73 €). A ak by sa započítal aj fotovoltický systém, boli by prevádzkové náklady (s prihliadnutím na investíciu) z pohľadu časového horizontu približne 15 rokov dokonca v pluse.

(sf)
Článok vznikol z podkladov E.ON Energy Globe Award ČR.
Viac info na www.energyglobe.cz
Foto: E.ON Energy Globe Award ČR

Ekonómia aj ekológia

Autor prezrádza, že hlavnými motiváciami boli úspora financií a ochrana životného prostredia.

Prečo ste sa vlastne pustili do stavby takzvaného energeticky aktívneho domu? Rozhodovala snaha ušetriť za energiu alebo ste ako stavebný inžinier chceli proste vytvoriť niečo unikátne, čo ešte nikde v Česku nestojí?
Som majiteľom developerskej firmy, ktorá stavia pasívne bytové domy, takže mám skúsenosti s energeticky úspornými technológiami a materiálmi. Takzvaný aktívny dom som sa rozhodol postaviť pre svoju mamu, ktorá v panelovom byte, kde bývala predtým, platila inkaso okolo 9 000 korún (asi 328 €). A to bol prakticky celý jej dôchodok. V dome, kde býva dnes, neprevyšujú celkové náklady 2 000 korún za mesiac (asi 73 €). Samozrejme, svoju úlohu v tom zohrala aj snaha chrániť životné prostredie. Svojím založením som ekológ.

Jedna vec je úspora peňazí za energiu, druhá však veľkosť investície, ktorá tieto úspory umožní. Koľko vlastne stojí energeticky aktívny dom?
Náklady na posun nášho domu do kategórie „energeticky pasívny“ boli v tomto prípade o 200 000 až 300 000 korún (asi 7 280 až 10 920 €) vyššie, než keby sme stavali rovnako veľký klasický murovaný domček. A to vzhľadom na celkové náklady na stavbu rodinného domu nie je nijaký priepastný rozdiel. Napríklad v Nemecku si pasívne domy budujú často práve dôchodcovia, ktorí predajú byt alebo iný dom a peniaze investujú do domu, v ktorom prakticky nie sú závislí od rastúcich cien energie. Keď už žijete len z dôchodku, je veľmi dôležité, aby vašu životnú úroveň nárazovo neovplyvnilo napríklad zdraženie plynu či elektriny. V pasívnom dome také nebezpečenstvo nehrozí. Náklady sú viac-menej konštantné a oproti bežným domom veľmi nízke. Na dosiahnutie ďalšieho zníženia nákladov na prevádzku sme investovali do tepelného čerpadla a osobitnou investíciou, ktorá posunula dom do kategórie „aktívny“, bol malý fotovoltický systém.

V čom vlastne spočíva hlavné kúzlo projektu, s ktorým ste zvíťazili v kategórii Kutil súťaže E.ON Energy Globe Award ČR 2013?
Projekt vychádza zo systému energeticky pasívnych domov spoločnosti Atrea, ten sme však ešte doplnili dodatočnými prvkami – dom sa takzvane dovybavil. Základom je drevostavba doplnená prírodnými, obnoviteľnými alebo recyklovateľnými stavebnými materiálmi. Vonkajší plášť tvoria drevovláknité dosky s prevetrávanou fasádou zo smrekovca, izoláciu zabezpečuje fúkaná celulóza. V maximálnej možnej miere sa pritom využil aj materiál z demolácie rekreačného objektu, ktorý stál na mieste predtým.

Väčšinu záujemcov o podobnú stavbu však bude zaujímať zrejme najmä vykurovanie. Takže, ako sa dom vykuruje?
Objekt sa vykuruje teplovzdušne – vzduchotechnickou jednotkou. Tá zároveň zabezpečuje vetranie s rekuperáciou tepla z odvádzaného vzduchu. Hlavným zdrojom tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody zostává tepelné čerpadlo s výkonom iba 2,9 KW, ktoré berie teplo zo zemného kolektora umiestneného v dvojmetrovej hĺbke pod terasou. Teplo sa potom ukladá do špeciálneho bojlera. Ako doplnok vykurovania slúži ešte kozub s výmenníkom – ak sa v ňom kúri, šetrí zároveň elektrinou, ktorú využíva tepelné čerpadlo.

Váš dom je však deklarovaný dokonca ako energeticky aktívny. Kde teda vznikajú energetické prebytky?
Na strechu sme umiestnili solárne panely schopné vyrobiť ročne 8 000 až 9 000 kWh elektrickej energie. Celý dom má pritom celkovú ročnú spotrebu elektriny od 6 000 do 7 000 kWh, a to v prípade, keď sa započíta skutočne všetko: vykurovanie, príprava TV, vetranie, chladenie, osvetlenie a aj zásuvková spotreba. Inými slovami, dom v závislosti od počasia a intenzity slnečného svitu skutočne dokáže vyrobiť až o 50 % viac energie, než sám spotrebuje.

Cena stavby pasívneho domu podľa vás nijako zásadne neprevyšuje cenu klasickej stavby, pritom však výrazne, rádovo v desiatkach percent, šetrí financiami za energiu. Ponúka sa preto celkom prirodzene otázka, prečo sa teda takých domov nestavia v Českej republike viac.
Na túto otázku je ťažké odpovedať. Podľa môjho názoru majú ľudia stále strach z neznámeho, boja sa investovať do niečoho, čo považujú za neodskúšané. Svoju úlohu v tom určite hrajú aj predsudky a neznalosť. Uvediem príklad: Nedávno sme predali pasívny byt jednému významnému zákazníkovi, ktorý mi však 1. decembra volal a sťažoval sa, že mu dosiaľ nezačalo fungovať vykurovanie. Keď som sa ho pýtal na teplotu v byte, odpovedal, že má na teplomere 25 °C. Samozrejme, niet divu, že v takom prípade sa nekúri, aj keď je už december. Prečo by sa aj kúrilo, keď je v byte dostatočne teplo. Jedným z dôvodov zatiaľ pomerne malého záujmu o pasívne či aktívne domy je však aj malá skúsenosť stavebných firiem s týmto typom stavieb. Aby pasívny alebo aktívny dom spĺňal predpokladané nároky, musí sa postaviť skutočne precízne a bez chýb. A toho sa firmy boja. Aj my sme hľadali dlho firmu, ktorá by bola schopná aj ochotná vziať túto zákazku.

Čo pre vás znamená úspech v súťaži E.ON Energy Globe Award ČR?
V prvom rade mám z ceny veľkú radosť. Vždy som sa venoval ekológii a ochrane prírody a v mojom živote i podnikaní je citlivý prístup k životnému prostrediu úplne zásadný. Zároveň som rád, že bývanie šetrné k prírode zaujíma stále viacej ľudí.

Zaznamenávam obrovský záujem zo strany novinárov a všetkých priaznivcov energeticky úsporných stavieb. Denne nám niekto volá, píše, pýta sa na informácie. V rámci Dní pasívnych domov, ktorých majitelia 9. a 10. novembra otvárajú dvere na prehliadku, sme sprístupnili aj tento náš dom v Plzni-Bolevci. A aj keď sme sa striedali v sprevádzaní záujemcov s mojou sestrou a čas prehliadky skrátili na pol hodiny, záujem vysoko prevyšoval našu kapacitu. Za deň sa nám ohlásilo asi 100 záujemcov a museli sme časť aj odmietnuť. Ľudia sú pritom asi najviac prekvapení tým, že v našom prípade nejde o žiadnu futuristickú, na prvý pohľad nápadnú stavbu, ale o úplne obyčajnýdedinský domček.