Mladá garda v Bratislave

Pre mnohé generácie slovenských vysokoškolákov sa internát stal prechodným domovom a symbolom ich vysokoškolského života v Bratislave. Prudko narastajúci počet študentov techniky si naliehavo vyžadoval riešenie. A tak vznikla Mladá garda.

Študentský domov Mladá garda v Bratislave z roku 1953 je prejavom nového názoru na stvárnenie architektonického konceptu. Nespokojnosť s technizujúco chápanými a nedokončenými stavbami vyvolala sústredenie pozornosti na výraz architektonického prostredia. Ďalšie príčiny boli ideologické, korenili v potrebe vyjadriť celý komplex myšlienok sprevádzajúcich vznik socialistického štátu a iné zase v súhrne javov, ktoré zahrnujeme pod pojem kult osobnosti či dogmatizmus. Je to obdobie nesprávne chápaného socialistického realizmu v prvej polovici 50. rokov.
(Martin Kusý: Emil Belluš. Vydavateľstvo Tatran, Bratislava, 1984, s. 71)

Existujúce internáty – Lafranconi, Horský park, Svoradov a N. Belojanisa – nestačili pokryť počet študentov, a tak prišlo politické rozhodnutie o stavbe študentského domova pre 2 000 študentov. Úlohou bol poverený Emil Belluš, teda nie projektový ústav, napríklad Stavoprojekt, ale Fakulta architektúry SVŠT. Na prvý pohľad správne rozhodnutie, ktoré však vnímame ináč, keď zistíme, že termín na splnenie úlohy bol dva týždne. Emil Belluš, ktorý bol krátko predtým na listine tých, čo mali z Bratislavy v rámci tzv. Akcie B vysťahovať, túto úlohu musel prijať a splniť. Projekt vypracoval s kolektívom študentov. Za základný element pôdorysu zvolil typovú slobodáreň a tak vyskladal požadovanú kapacitu. Pridal spoločenské priestory a priestory potrebné na služby. Súčasťou bol aj rozsiahly športový areál vrátane krytej plavárne. Symetrické usporiadanie jednotlivých blokov okolo centrálnej osi cour d’ honneur je typickým znakom Bellušovej tvorby. Nezvyčajné je ale použitie dekoratívnych prvkov – motív „spišskej“ renesančnej zvonice s lastovičími chvostami nad hlavným vstupom, ako aj sgrafitová výzdoba jednotlivých blokov (realizovaná na úkor plánovanej plavárne, čo profesor so smútkom v hlase neskôr často spomínal). Hoci sa architektúra Mladej gardy svojou dekoratívnosťou stala symbolom našej sorely, pre nás bola aj pozoruhodným gestom odmietnutia sovietskych vzorov vežičiek a hviezdičiek, ako ich poznáme z iných stavieb tohto obdobia.

Študentský domov Mladá garda predstavuje kvalitou prevádzkového riešenia veľmi dobrý príklad akademického domova, ktorý zostal dodnes neprekonaný.

Emil Belluš (1899 – 1979) Najvýznamnejšia osobnosť slovenskej architektúry 20. storočia, autor významných diel funkcionalistickej architektúry, zakladateľ slovenského architektonického školstva, sám vychoval niekoľko generácií slovenských architektov, založil viaceré časopisy, po roku 1945 bol prvým predsedom Spolku architektov Slovenska. Komunistický režim ho najprv prenasledoval, neskôr oceňoval. Keď ho v roku 1971 vyhodili z Fakulty architektúry SVŠT v Bratislave, venoval sa výskumu a problematike životného prostredia. Komplex vysokoškolských internátov Mladá garda je poslednou Bellušovou stavbou.

TEXT: PROF. ŠTEFAN ŠLACHTA, CSC.
FOTO: DANO VESELSKÝ, google map, archív ASB

Autor je členom redakčnej rady časopisu ASB, v rokoch 2006 až 2011 bol hlavným architektom mesta Bratislava.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.