Voľne formovaná strecha novej radnice v Madride
Radnica mesta Madrid sa v roku 2011 definitívne presťahovala do sanovanej budovy niekdajšej hlavnej pošty, takzvaného „Palacio de Comunicaciones“.
Budova „Palacio de Comunicaciones“, ktorá sa nachádza v susedstve budovy Plaza de Cibeles, bola postavená v rokoch 1907 až 1919 podľa plánov dvoch architektov, Antonia Palaciosa a Joaquína Otamendiho. Dlhé roky tu mal sídlo úrad hlavnej pošty a v roku 2007 sa sem presťahovala časť správy radnice. Súťaž na návrh rekonštrukcie Palacio de Comunicaciones a na presťahovanie celého mestského úradu vyhrala architektonická kancelária Arquimática z Madridu pod vedením architekta Francisca Rodrígeza Partearroya.
Vo víťaznom návrhu Arquimática prezentovala vnútorný dvor – zakrytý ľahkou, transparentnou strešnou konštrukciou – ktorý bude slúžiť na oficiálne príležitosti, koncerty a na podobné, od poveternostných vplyvov závislé podujatia. Tak sa stal tento dvor jedným z najobľúbenejších a často využívaných krytých námestí Madridu.
 |
 |
Hneď po víťazstve v súťaži požiadali architekti inžinierov spoločnosti Schlaich Bergermann und Partner, ktorí už mali mnohoročnú skúsenosť v navrhovaní ľahkých oceľových škrupín, aby predstavenému zastrešeniu dali reálnu dimenziu. V rokoch 2008 až 2009 sa postavila strecha s plochou 3000 m2. Rekonštrukčné práce trvali až do roku 2011. Vtedy sa pre verejnosť otvoril aj zastrešený vnútorný dvor, ale z bezpečnostných dôvodov iba cez víkendy.
 |
 |
V súťažnom návrhu mali architekti pred sebou obraz voľne formovanej strechy s trojuholníkovou sieťou. Strecha mala podobu nafúkaného balóna, upraveného podľa nepravidelného pôdorysu átria. Ešte pred začatím spolupráce sa definovali okrajové podmienky, aby mohli odborníci nájsť najoptimálnejšie staticko-konštrukčné riešenie.
 |
 |
Inžinieri spoločnosti Schlaich Bergermann und Partner rozvíjali variant s translačnými plochami, ktoré sú obojsmerne ohnuté so štvoruholníkovým zasklením. Štvoruholníkové delenie zasklenia s káblovým krížovým vystužením v porovnaní s trojuholníkovím je hospodárnejšie riešenie a ponúka väčšiu transparentnosť. Čo naštíhlejšia a najúspornejšia nosná konštrukcia sa dosiahla vytvorením škrupiny. Ohnutím konštrukcie a príslušným uložením škrupiny sa aktivuje membránový efekt. Presnú geometriu strechy určili odborníci pomocou formového auditu podľa metódy konečných prvkov.
Popri forme strechy bolo veľmi dôležité usporiadanie prútov siete. Najprv sa manuálne vytvorila rovná sieť nad pôdorysom s čo najviac podobnými dĺžkami prútov. To viedlo k vytvoreniu asi 3000 prútov so strednou dĺžkou 1,8 m. Jednotlivé uzly z rovnej plochy boli pomocou VBA-Skript (Visual Basic for Applications) tangenciálne posunuté do formy priestorovej strechy.
Prierezy prútov siete sa pohybujú medzi 80 × 80 mm a 120 × 80 mm. Prúty boli dookola orámované okrajovým nosníkom, ktorý tvorí rúra kruhového prierezu s priemerom 762 mm. Najdlhšia hrana meria 100 m a priečne má dĺžku 45 m. Okrajový nosník leží na rímse budovy a každých 6 až 8 m je ukotvený pomocou konzoly do pôvodnej steny budovy.
Miera zaťaženia a dimenzovanie oceľovej konštrukcie sa vykonali podľa štandardov Eurocodes. Na základe požiadavky investora sa už vo fáze plánovania zohľadnilo väčšie zaťaženie snehom podľa novo zavedenej španielskej normy CTE z roku 2006. Na určenie predpokladaného mechanického napätia bol zostavený 3-dimenzionálny model konečných prvkov, ktorý zahŕňa všetky prúty, okrajový nosník, ako aj úložné konzoly.
Skoro 2000 tabúľ izolačného skla sa dimenzovalo nezávisle od hlavnej nosnej konštrukcie. Sklenená konštrukcia sa skladá z hornej vrstvy, 8 mm hrubého jednovrstvového bezpečnostného skla, a z dolnej, 2 × 6 mm hrubého vrsteného bezpečnostného skla. Takto bola zabezpečená odolnosť skla proti veternej, snehovej a úžitkovej záťaži. Pomocou nanášania vhodnej vrstvy sa zredukovalo solárne ohrievanie átria, predsa je však potrebná klimatizácia.
Celú strešnú konštrukciu sa podarilo postaviť vďaka skrutkovým uzlom za 7 mesiacov, od septembra 2008 do marca 2009. Po dokončení renovácie fasády v roku 2011 bol vnútorný dvor oficiálne odovzdaný verejnosti.
Investor: mesto Madrid
Architekt: Arquimática SL, Madrid
Návrh nosnej konštrukcie strechy: Schlaich Bergermann und Partner, Stuttgart – Berlin – New York – São Paulo – Shanghai (autori: Uli Dillmann, Christian Leitner, Mathias Nier, Fernando Ortiz, Stephanie Thurath)
Návrh nosnej konštrukcie pôvodnej budovy: ARQUING, Madrid
Realizátor strechy: Lanik, San Sebastián
Ing. Csaba Fodor s využitím materiálov z publikácie Glasbau 2013.
Foto: Schlaich Bergermann und Partner, Arquimática, Guijas Viajar
