Rekonštrukcia areálu Katovej bašty v Košiciach
Hrnčiarska ulica, v 80. rokoch minulého storočia chátrajúca úzka ulička lemujúca hradby košického opevnenia, sa stala po zmene spoločenských pomerov zabudnutou časťou mesta a útočišťom bezdomovcov aj asociálnych skupín. Priestor potreboval oživenie, väčší filozofický, funkčný aj investičný zásah.
Časť košickej Hrnčiarskej ulice sa na impulz vtedajšieho primátora Košíc od 90. rokov minulého storočia systematicky mení na Uličku remesiel. Popri projekte obnovy Hlavnej ulice sa rozbehol aj projekt Uličky remesiel nachádzajúcej sa v blízkosti areálu Východoslovenského múzea a jeho expozícií: Miklušovej väznice, Katovej bašty a Katovho bytu, Rodošta – domu Františka II. Rákócziho a kazemát – časti barbakánu postaveného pred košickými hradbami. Ostatným projektom bolo skompletizovanie rekonštrukcie kazemát na múzeum palných zbraní a výstavba Domu a Dvora remesiel na voľnej parcele medzi Hrnčiarskou ulicou a ulicou Stará Baštová, čím vznikol ucelený areál múzejných expozícií v spojení s nádvorím – amfiteátrom. V histórii miest remeslo a remeselníci hrali mimoriadnu úlohu. Mali svoje vlastné predpisy aj zastúpenie v mestských ustanovizniach s mnohými povinnosťami voči mestu. Jednou z hlavných bola aj starostlivosť o obranu mesta, konkrétne starostlivosť o mestské bašty. V Košiciach bola jednotlivým remeslám pridelená jedna z mestských bášt. Starali sa o ňu, dodávali financie a v prípade potreby aj obrancov. Toto prepojenie trvalo stáročia a zakotvil sa tak vzťah remeslo – mestské hradby, ktorý je prezentovaný v novom Dome remesiel. Umiestnenie uličky remesiel tangujúcej hradby na východnej strane mesta a vzájomná previazanosť pri prezentácii hradobného systému, barbakánu a remesiel tak dostali logický zmysel.
Kazematy
Kazematy sú tvorené strieľňami z obdobia ranej renesancie s neskorogotickými základmi a neskorogotickou prístavbou, ako aj nadstavbou z neskoršieho obdobia. Datovanie a funkčné usporiadanie určené v architektonicko-historickom prieskume poukázalo na jedinečnosť objektu. Predstavba mala byť podľa existujúceho modelu iba arkádou. Jej realizácia formou plného muriva však zakryla pohľad do kazemát a z kazemát vytvorila vnútorný priestor. Ten počas histórie slúžil aj ako manufaktúra či v ostatnom období ako nájomné byty. Prinavrátenie väčšieho vizuálneho kontaktu nádvoria a kazemát a vytvorenie expozície bolo základným motívom rekonštrukcie. Cieľom stavebných úprav v prízemí bolo sprístupnenie kazemát, ich úprava potrebná na vytvorenie expozičných priestorov, výmena a vytvorenie technického vybavenia objektu. V siedmich strieľňových komorách je umiestnená expozícia, ale centrálna komora so zachovanou pôvodnou strieľňovou štrbinou bola ponechaná v autentickom prieskumom obnaženom a zakonzervovanom stave. Návštevník v tejto časti prechádza po sklenenej podlahe, aby mohol vnímať všetky základy, ktoré boli počas jednotlivých období v tejto komore urobené a tvoria súčasť histórie objektu. Trhliny v murivách a klenbách boli stiahnuté helikálnou výstužou a na jednom mieste aj oceľovými valcovanými profilmi. 
Dom a Dvor remesiel
Voľná – prechodná – parcela na Hrnčiarskej 11, ktorá bola od areálu Katovej bašty oddelená iba parcelačným múrom, sa aj vďaka rovnakým majetkovým pomerom ako nádvorie Katovej bašty prirodzene núkala na využitie – na propagáciu remesiel a prezentáciu hradobného systému Košíc. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o ojedinelý prípad priebehu pozemku kolmo na hradobný systém, a to v celom jeho profile, vyskytla sa unikátna príležitosť prezentácie profilu hradobného systému v spojení s doplnením urbanistickej diery v uličke. Realizované zhmotnenie má dve časti. Jedna prezentuje súčasný stav vďaka prekrytiu nálezovej situácie sklenenou podlahou a druhá je náznakovou rekonštrukciou. Náznaková objemová rekonštrukcia hradobného systému aj náznaková hmotová rekonštrukcia stavby na odstránených hradbách sa vzájomne prelínajú, každá v inom materiáli. Pre návštevníkov je prekryté podzemie v objekte vnútorne nasvietené kvôli vizuálnemu vnímaniu exteriéru. Na vytvorenie pocitu neutrality sú rezné plochy domu remesiel – fasády – celosklenené v drevo-oceľových rámoch a tienenie plôch je vytvorené drevenými panelmi s prepletaným motívom výplne pripomínajúcim pletenie košov z lubov, keďže košikárstvo je jedno z najstarších remesiel. 
Dobývacia veža
Na ilustráciu funkcie hradieb a spôsobu dobývania mesta je na parcele umiestnená dobývacia veža prístupná verejnosti. Zatraktívni priestor počas prezentácie remesiel a pri simulácii historických bojov a dobývania pri rôznych akciách organizovaných múzeom. Konštrukcia veže je drevená s dvoma podlažiami s padacím dobývacím mostíkom a so strelnou terasou. Interiér objektu prevzal hlavný dizajnový motív opletených lubov a rozvíja ho vo výstavných vitrínach a výstavných paneloch. Areál sa stal integrálnou súčasťou širšieho mestského centra. Prvou výstavou spojenou s prezentáciou remeselníkov bola, prirodzene, „Krása v hline zakliata“ – prezentácia hrnčiarstva.
AREÁL KATOVEJ BAŠTY – REKONŠTRUKCIA KAZEMÁT, DOM A DVOR REMESIEL
Oficiálny názov stavby: Ostrovy kultúry – Otvorená zóna 7 – Ulička remesiel (Areál Katovej bašty)
Miesto: Hrnčiarska ulica, Košice
Investor: Košický samosprávny kraj
Užívateľ: Východoslovenské múzeum v Košiciach
Autori: Ing. arch. Martin Drahovský, Ing. arch. Anton Reitzner
Generálny projektant: Ing. arch. Martin Drahovský, AA SKA
Archeologický výskum: PhDr. Dárius Gašaj
Architektonicko-historický výskum: Mgr. Michal Šimkovic, Ing. Miroslav Matejka
Statika: Ing. Stanislav Tury
Zdravotechnika a plyn: Ing. Peter Bandler
Ústredné kúrenie: Ing. Marcel Tokár
Elektroinštalácia: Ing. Július Furmaník
Terénne úpravy: Ing. Vladimír Vydra
Požiarna ochrana: Petr Čížek
Hlavný dodávateľ: Eurovia SK, a. s.
Projektové práce: 2011 – 2012
Realizácia: 2012 – 2013
Projekt bol realizovaný zo štrukturálnych fondov
z grantu Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry.
TEXT: Martin Drahovský
Redakčná úprava: Mária Nováková
Foto: Ing. Peter Kovaľ
Článok bol zverejnený v časopise ASB.
