Oheň v betónovej kaplnke uprostred poľa
Kaplnka brata Klausa od architekta P. Zumthora, držiteľa Pritzkerovej ceny, stojí v poli blízko nemeckej obce Wachendorf. Bola zadarmo navrhnutá na žiadosť miestnych poľnohospodárov a zasvätená Mikulášovi z Flűe (zvanému aj „brat Klaus“). Ani finančne náročnejšie vyhotovenie stavby neodradilo mecenášov – manželský pár Scheidtweilerovcov. Malá stavba (s výškou 12 m) v sebe nesie charakteristický znak Zumthorovej tvorby – precíznu prácu s priestorom, hmotou a materiálom. Priamy zážitok zo stavby nedokáže nahradiť žiadna fotografia, celý objekt bol zámerne vytváraný pre potešenie zmyslov.
Architektúra
Kaplnka tvorí vertikálu na ploche, preto je dobre viditeľná aj z väčšej diaľky. Takýto solitér sťahuje na seba pozornosť, no tvar hranola s päťuholníkovou podstavou a ostrými hranami nedáva rozpoznať funkčnú náplň stavby. Jednoduchý vonkajší plášť z hladkého pohľadového betónu vôbec nezodpovedá vnútornému priestoru so skoseným stenami a výraznou povrchovou štruktúrou. Len jediný prvok na fasáde naznačuje tvar interiéru – dvere v tvare trojuholníka. Interiér tvorí jediná miestnosť, ktorá sa smerom od podlahy zužuje a celkom hore vzniká priezor s výhľadom na oblohu. Otvor v strope je hlavným zdrojom svetla.
Náboženstvo
Nepatrným dôkazom toho, že ide o stavbu náboženského charakteru, je malý krížik umiestnený nad vstupnými dverami. Po vstupe dnu cez úzke dvere si musia oči zvyknúť na šero a počas týchto pár minút sa jediným zdrojom informácií o interiéri stáva hmat. Vnútorné zariadenie pozostáva z kamennej lavice a bronzovej busty ženy od sochára Hansa Josephsohna. Aj bez predošlého štúdia konceptu objektu môže každý, veriaci či neveriaci, pocítiť silný zmyslový až duchovný zážitok. Od nerovnej zeme z liateho olova pod nohami cez vlhkosť betónovej lavičky po daždi až po premeny svetla počas dňa.
Minulosť
Súčasná podoba kaplnky vôbec nezodpovedá predchádzajúcej verzii a spojitosť s regiónom a minulosťou sa prejavila len použitím tradičných materiálov, starých osvedčených postupov a výpomocou miestnych obyvateľov.
Netradičný prístup k dielu bol s objektom spojený už od začiatku výstavby. Vnútorné debnenie tvorila konštrukcia zo smrekových kmeňov v tvare stanu tee-pee s kruhovým otvorom navrchu. Pohľadový betón sa nanášal každý deň po vrstvách hrubých 0,5 m, celkový počet vrstiev je 24. Po stuhnutí betónu sa drevené debnenie zapálilo a za 20 dní úplne vytlelo. Ostal len vlnitý povrch očernetý od ohňa.
Očakávanie
Každý pohyb, krok a skúsenosť sú svojím spôsobom prekvapivé. Už len pri vstupe dovnútra zarazí, ako ľahko sa masívne dvere otvárajú. Napriek tmavým stenám a podlahe nepôsobí priestor stiesňujúco. Kto by čakal, že ucíti nepríjemný pach po horení, ostane príjemne zaskočený. Pri výbere dreva na spálenie sa totiž dbalo aj na to, aby po horení príjemne voňalo.
Vrstvený pohľadový betón navádza predstaviť si, ako kaplnka postupne rástla deň za dňom. Rovnako i podlaha z liateho olova má nepravidelný povrch, ktorý nadobudol štruktúru počas procesu výroby. Táto nepravidelnosť robí každé miesto vnútri jedinečným a hodným objavovania sprostredkovaného chodidlami návštevníka.
Prítomnosť a budúcnosť
Nadčasovosť stavby je nepopierateľná. Niekoho môžu napríklad natrvalo fascinovať svetelné body prenikajúce dovnútra úzkymi rúrkami v stenách, ktoré dohromady vytvárajú dojem hviezdnej oblohy.
Najvýstižnejšie to však zatiaľ zhrnula medzinárodná porota Pritzkerovej ceny: ,,Zatiaľ čo niektorí nazývajú jeho architektúru tichou, jeho budovy majstrovsky presadzujú svoju prítomnosť tým, že zamestnávajú mnoho našich zmyslov, nielen zrak, ale aj hmat, sluch a čuch.“
Autor: Peter Zumthor
Lokalita: Wachendorf, Nemecko
Realizácia: 2007
ZDROJ: PritzkerPrize
TEXT: Katarína Vankušová
FOTO: Pietro Savorelli
SKICA: Peter Zumthor
