Nová menza pre študentov z dreva oblečeného do polyuretánu

Menza je atraktívnym novým centrom univerzity, pričom tvorí priestor, kde sa môžu študenti posilniť a vymeniť si nápady. Snahou architektov bolo vytvoriť budovu, ktorá by korešpondovala s priľahlým lesom. A to sa im aj podarilo.

Mensa Karlsruhe je novou jedálňou pre študentov Technickej univerzity, univerzity ďalšieho vzdelávania a štátnej akadémie výtvarného umenia. Nachádza sa na ulici Moltkestrasse v tranzitnej zóne medzi univerzitou na juhu a prírodným otvoreným priestorom Hartwaldského lesa na severe. Budova je s jej veľkoryso zasklenou fasádou otočená smerom k univerzite, z ktorej prichádzajú pravidelne stravníci. Tvar budovy pripomínajúci koreňový systém je prejavom vzťahu k lesnej zóne, ktorá leží neďaleko a vytvára vzdušné prepojenie medzi budovami na juhu a lesom vrhajúcim tieň na severe.

Koncept vychádzal zo skulpturálnej myšlienky zohľadňujúcej okolité prostredie. Výsledkom úvah bola vláknitá hmota, ktorá pripomína koreňový systém. Priestor je rozdelený do dvoch vodorovných rovín. Primárnu myšlienku umocňuje strecha pokrytá trávou.

Jedáleň sa skladá z veľkorysej, vysokej a svetlej reštauračnej časti v južnej časti a z kompaktnej funkčnej zóny na severnej strane, v ktorej je umiestnená kuchyňa, sklad a prevádzka.

Reštauračnú časť rozširuje krytá veranda orientovaná na juh. Veranda chránená proti vetru, z ktorej majú návštevníci výhľad na Englaenderplatz, je flexibilnou kombináciou interiéru a exteriéru funkčnou v každom počasí. Kaviareň na juhozápade strane reštauračnej časti jedálne je v prevádzke nezávisle od jedálne. Dlhé otváracie hodiny umožňujú študentom stráviť čas v príjemnom prostredí.

Paralelná štruktúra stĺporadia dodáva stavbe hĺbku vďaka priečnym perforáciám, pričom cez niektoré preniká svetlo a niektoré zas vrhajú tieň, čo je opäť odkazom na obrazy blízkeho lesa.

Efektívnu a trvaloudržateľnú konštrukciu tvorí masívne betónové jadro, ktoré obkolesuje štrukturovaná polyuretánom potiahnutá drevená sieť stĺpov. Tá nesie fasádu a strechu. Táto technológia sa doposiaľ uplatnila výlučne len pri obnove plochých striech, ako aj viacposchodových parkovacích domov či mostov. Aby sa dosiahla odolnosť proti vode a zároveň prievzdušnosť, použil sa polyuretán. Ten umožňuje konštrukcii z lepeného lamelového dreva dýchať. Táto elastická povrchová vrstva zároveň toleruje aj rozťažnosť dreva. Polyuretán vytvára na povrchu vrstvu odolnú proti mechanickému poškodeniu. Na rozdiel od impregnovaných alebo lakovaných povrchov je drevo, upravené polyuretánom, odolné proti infiltrácii vlhkosti.

Upevnenie vertikálnej zasklenej fasády na obidvoch stranách zahŕňa aj permanentne elastický v horizontálnom smere dilatujúci spoj. Hrany zasklenej zóny sú zarámované do profilov, ktoré nepatrne vyčnievajú z roviny fasády. Nosníky prenášajúce zvislé zaťaženie sú ukotvené do drevenej konštrukcie.

Uplatnená technológia robí z jedálne prototyp, ktorý prezentuje možnosti súčasných technológií. V čase obmedzených rozpočtov na výstavbu verejných budov, ktoré vytvárajú tlak na uplatňované materiály a konštrukcie, ide o veľmi zaujímavé riešenie.

Budova jedálne sa stala vďaka jej netradičnému vzhľadu a uplatneným materiálom predmetom záujmu nielen miestnych a študentov, ale aj medzinárodnej odbornej verejnosti.

Paralelná štruktúra stĺporadia dodáva stavbe hĺbku vďaka priečnym perforáciám, pričom cez niektoré preniká svetlo a niektoré zas vrhajú tieň.

Pohľad juho-západný

Projektový tím: Jürgen Mayer H., Andre Santer, Julia Neitzel, Sebastian Finckh, Wilko Hoffmann, Marcus Blum
Klient: Vermögen und Bau, baden-Württemberg, Amt Karlsruhe
Užívateľ: Studentenwerk Karlsruhe
Betónová konštrukcia: Bilfinger Berger AG, Mannheim
Drevená konštrukcia: Finnforest Merk GmbH, Aichach

TEXT: Jürgen Mayer H., Sebastian Finckh, Andrea Santer, wad
FOTO: David Franck