Môže moderná katedrála konkurovať historickým skvostom?

Reverend Leo Edgerly Jr., poradca oaklandského cirkevného zboru, hovorí kritikom stavby: „Môžete navštíviť Európu a vidieť gotické katedrály. Alebo môžete prísť do Oaklandu a vidieť našu.”

V máji 1999, rok po silnom zemetrasení, ktoré postihlo územie Sanfranciského zálivu a zničilo pôvodnú Oaklandskú katedrálu, sa začala diecéza pripravovať na výstavbu novej katedrály. Proces výberu projektanta novej katedrály prebiehal formou vyzvanej súťaže. Na začiatku sa bolo treba do súťaže prihlásiť. Poradcom diecézy, ktorá na účely výstavby zriadila investorskú organizáciu Catholic Corporation of the East Bay, bol pri výbere oslovených architektov Allan Temko, penzionovaný nositeľ Pulitzerovej ceny, novinár zaoberajúci sa kritikou architektúry pre časopis San Fransisco Chronicle.

Dôkladný výber

Prísneho a dôkladného výberu sa zúčastnilo asi 30 architektov z celého sveta, z čoho asi tretinu tvorili svetové architektonické celebrity. Museli odovzdať portfólio dokumentujúce ich doterajšiu tvorbu, princípy a filozofiu, ktoré v tvorbe uplatňujú. Niektoré stavby z portfólia si výberová komisia bola osobne pozrieť. Po zhodnotení portfólia a doterajších referencií sa zoznam potenciálnych súťažiacich skrátil a architekti dostali za úlohu spracovať odpovede na 12 otázok typu: Ako navrhnete katedrálu, ktorá by oslávila katolícku liturgiu a 2 000 rokov katolíckej architektonickej histórie, a súčasne prezentovala dnešnú estetiku? Ako by ste navrhli priestor, ktorý slúži aj na sväté, aj na civilné účely? Ako by ste navrhli priestor, čo má byť aj intímny, aj povznášajúci? Cieľom otázok bolo preveriť schopnosť uchádzačov orientovať sa v cirkevnej liturgii, estetike, symbolike, ako aj schopnosť komunikovať o týchto otázkach, chápať protiklady a slovne a racionálne sa k nim vyjadriť. Tento proces trval zhruba rok, následne sa výber zúžil na päť uchádzačov, ktorí boli pozvaní na osobný pohovor s komisiou pre výstavbu katedrály. Nakoniec komisia vybrala troch účastníkov platenej architektonickej súťaže: Ricardo Legoretta z Mexika, Santiago Calatrava ako zástupca európskeho kontinentu a Craig Hartmann zo sanfranciskej pobočky SOM. Príťažlivosť zadania spočívala v osvietenom prístupe biskupa Cumminsa, ktorý za diecézu formuloval cieľ vytvoriť katedrálu, čo by reprezentovala súčasnú kultúru. Architekti osobne prezentovali komisii svoje návrhy.

Calatrava verzus SOM

Zhruba po mesiaci komisia oznámila súťažiacim výsledky. Odporúčali investorovi realizovať návrh Santiaga Calatravu. Súťaž prebehla predtým, ako bol vybratý pozemok na výstavbu, čo pravdepodobne spolu s novátorským prístupom architekta a pomerne vysokými odhadovanými stavebnými nákladmi nakoniec zmarilo spoluprácu s Calatravom. Asi po ročnom odstupe od vyhodnotenia súťaže bol na spoluprácu oslovený Craig Hartmann zo SOM, podmienkou bolo akceptovanie rozpočtu, ktorý mala diecéza k dispozícii.

Fotografia ako vitráž

Cirkevný areál okrem katedrály zahŕňa aj konferenčné centrum, rezidenciu biskupa, úrady diecézy, zdravotné stredisko, ktoré poskytuje zdarma služby ľuďom bez zdravotného poistenia, strešnú záhradu prístupnú verejnosti s malým námestím pred katedrálou, kaviarničku s predajňou suvenírov, spomienkovú záhradu venovanú obetiam sexuálneho obťažovania, mauzóleum a dvojpodlažné podzemné parkovisko. Samozrejmosťou je ochrana proti zemetraseniu pohyblivým uložením celej budovy nad základovou doskou. Na rozdiel od tradičnej východozápadnej orientácie na svetové strany je hlavná os katedrály vychýlená. Dôvodom je lepšie osadenie na parcelu, ako aj krajší súzvuk s jazerom, na brehu ktorého sa nachádza. Pri vstupe nás víta masívna krstiteľnica, ktorá zvýrazňuje evanjelizačné poslanie katedrály. Symbolizuje zároveň začiatok a upriamuje nás smerom k oltáru, krížu, kazateľnici a Bohu.

Svetlo je kľúčovým prvkom v Hartmannovom poňatí katedrály. Celý obvodový plášť je z viacerých vrstiev, vonkajšiu tvorí zasklenie s potlačou, osadené na sústave profilovaných lepených nosníkov. Vnútornú formu vytvára 26 lepených samonosných drevených rebier, ktoré nesú sústavu drevených lamiel, vytvárajúc žalúziu prepúšťajúcu do svätyne len nepriame mäkké svetlo. Pohyb slnka a zmena uhla svetla dopadajúceho na drevené lamely dramaticky menia vnútornú atmosféru katedrály. Efekt je možné ovplyvniť unikátnym systémom pohyblivých trojuholníkových lamiel tieniacich alfa okno, zasklený strop aj omega okno.

Natáčanie a dávkovanie slnečného svetla sa súčasne podieľajú na regulácii tepelných príjmov a strát objektu, čím významne zefektívňujú prevádzku budovy. Omega okno vytvára 154 anodizovaných hliníkových panelov, ktoré sú však dekorované monumentálnou reprodukciou – fotografiou sochy Krista Pantokratora z 12. storočia z katedrály v Chartres. Úlohu svetla podčiarkuje efekt pixelizácie fotografie pomocou rôzne veľkých otvorov v paneloch (od 4 mm do 24 mm). Svetlo prechádzajúce otvormi vytvára reprodukovaný obraz Krista, akoby sa zhmotňujúceho z ničoty. Tento obraz je večer pri osvetlení interiéru katedrály zároveň vnímateľný aj zvonka. Je to analógia stredovekej vitráže realizovaná s využitím súdobých technológií.

Cyklus života

Strohý štýl zariadenia katedrály reprezentujúci najmodernejšie súčasné trendy v architektúre je preteplený bohatou symbolikou integrovanou do všetkých kľúčových prvkov. Štylizovaný obraz ryby odvodený od priesečníkov dvoch kružníc, tzv. vesica pisces, sa objavuje nielen v pôdoryse, ale aj v rezoch stavby, identifikovateľný je i v obrysoch alfa a omega steny. Alfa a omega stena však zároveň mnohým tvarovo pripomínajú biskupskú mitru, čím je zvýraznená jedinečná pozícia katedrály v cirkevnej hierarchii. Masívna obvodová stena, ukrývajúca kaplnky a doplnkové katedrálne priestory, symbolizuje skalu, na ktorej Boh postavil svoju cirkev. Citáty z Biblie sú umiestnené v podlahe pri všetkých významnejších prvkoch.

Oltár je vyvýšený, aby ho lepšie vnímali účastníci bohoslužieb. Jedinečné prepojenie s mauzóleom pod podlahou katedrály je realizované pomocou skleneného prstenca obopínajúceho oltár. Svetlo prenikajúce okulusom sa tak môže dostať okolo oltára až pod podlahu katedrály k rozlúčkovému priestoru mauzólea, kde osvetľuje katafalk. Usporiadanie hrobových miest v mauzóleu – krypte – pripomína bazilikálnu pôdorysnú schému s ústrednou a krížovou loďou. Citlivo a veľmi efektívne sú v katedrále využité niektoré zachované artefakty z pôvodnej Oaklandskej katedrály, ktorú zničilo zemetrasenie. Ako podľa Craiga Hartmanna poznamenal arcibiskup Vigneron: „V metaforickom cykle, prechádzajúc od vstupu, alfa okna a krstiteľnice cez hlavný priestor katedrály k oltáru až po omega okno a dolu ku katafalku, navracajúc sa hlavnou uličkou mauzólea k schodom a vynoriac sa pri krstiteľnici, môžeme vidieť cyklus života, smrti, absolútna a znovuzrodenia“.

Katedrála v 21. storočí?

Podľa Hartmannových vyjadrení v jeho článku v knihe The Cathedral of Christ The Light (SOM, vydavateľstvo HatjeCantz, 2011) bola spolupráca s cirkvou preňho výnimočne pozitívnou skúsenosťou, najmä vďaka neúnavnej podpore biskupa John S. Cumminsa a jeho nástupcu biskupa Allena H. Vignerona, ako aj diecézneho riaditeľa Výboru pre výstavbu katedrály Johna Mc Donnella. Napriek ťažkostiam, ktoré každý výraznejší architektonický počin skôr či neskôr postihnú, napriek malodušným členom, ktorí sa nájdu v každom kolektíve, títo osvietení páni spolu s architektom dokázali doviesť koncept katedrály zo súťažného návrhu úspešne až do realizácie. Umožnili tak vytvoriť dielo, ktoré má ambíciu odovzdávať odkaz o našej súdobej spoločnosti pre našich potomkov v horizonte plánovanej 300 ročnej životnosti stavby. Stavbu sprevádzali aj kritické ohlasy, najmä v súvislosti s navýšením rozpočtu: zo 131 mil. $ projektovaných v roku 2003 sa suma za realizáciu vyšplhala na 190 mil. $ v roku 2007. Po diskusiách sa rozpočet skresal v záverečnom roku na konečných 175 mil. $.

Mal som možnosť osobne navštíviť Oaklandskú katedrálu minulý rok. Návšteva vo mne zanechala hlboký duchovný zážitok, z katedrály cítiť, že bola nedávno dokončená a atmosféra komunity, ktorá chce sprostredkovať návštevníkom silný odkaz o svojom presvedčení, je tu stále citeľná. Chápem, že v ľuďoch, ktorí nesledujú vývoj architektúry a nemajú vzťah k modernému umeniu, môže moderná architektúra vzbudzovať rozporuplné pocity. O to viac oceňujem a vážim si, že veriaci oaklandskej diecézy boli schopní financovať takéto dielo. Podľa ohlasov v tlači a na webových stránkach, ku ktorým som sa neskôr dostal zo záujmu o toto dielo, nebola výstavba katedrály bezbolestným a hladkým procesom. Zámer postaviť katedrálu reprezentujúcu 21. storočie narazil na oponentúru tradicionalistov, ktorí spochybnili schopnosť modernej doby realizovať stavbu rovnocennú historickým príkladom. Tento kultivovane vedený verejný dialóg o poslaní a možnostiach súčasnej architektúry obohacuje nielen oaklandskú komunitu, ale je príležitosťou na zamyslenie sa a inšpiráciu nás všetkých.

Zdroje:
The Cathedral of Christ the Light/SOM, vydané Hatje Cantz, 2011
www.som.com
www.oakdiocese.org
www.ctlcathedral.org
Ďakujem za poskytnuté materiály (grafika a fotografie) firme Skidmore, Owings & Merrill LLP.

The Cathedral of Christ the Light

Miesto: Oakland, Kalifornia
Architektonická vyzvaná súťaž: 2000
Začiatok výstavby: 2003
Ukončenie výstavby: 2008
Riešené územie: 1 ha
Výška: 41,5 m
Počet miest: 1 500
Investor: The Catholic Cathedral, Corporation of the East Bay
Zástupcovia investora: Arcibiskup Allen H. Vigneron, Biskup John S. Cummins, Otec Paul D Minnihan
Riaditeľ projektu: John L. McDonnell Jr.
Architekti: Skidmore, Owings and Merrill LLP
Autori návrhu: Craig Hartmann, Eric Keune, Patrick Daily, Keith Boswell,
Grafický dizajn: Lonny Israel
Konštrukcia: Mark Sarkisian
Interiér: Tamara Dinsmore
Krajinný architekt: Peter Walker and Partners
Svetlo: Claude Engle
Generálny dodávateľ: Webcor Builders

TEXT: Ing. arch. Martin Jerguš
Dokumentácia: © Skidmore, Owings & Merrill LLP, 2013. All rights reserved

Článok bol zverejnený v časopise ASB.