Galéria Nedbalka má vyše tisíc diel

25. novembra 2014

Partneri sekcie:

Galéria Nedbalka je známa aj ako „bratislavský Guggenheim“. V októbri sú to presne dva roky, čo Galéria Nedbalka aktívne pôsobí na kultúrnej mape Bratislavy. V čase svojho vzniku obsahovala jej zbierka vyše 500 umeleckých diel, dnes je to už dvojnásobok. Vznik aj život galérie majú „na svedomí“ Peter Paško a Artúr Bartoška, ktorí vybudovali jednu z najprestížnejších súkromných zbierok slovenského výtvarného umenia.

Pri pohľade zvonka vidieť rekonštruovanú fasádu domu z 19. storočia, ktorá len prostredníctvom informačných nápisov naznačuje svoj obsah. Až za fasádou sa odvíja súčasný príbeh. Okrem iného aj o tom, že v Starom Meste sa neotvorila ďalšia dizajnová krčma, okázalý hotel či administratíva, ale inšpiratívny stánok s výtvarnými šperkami. Kde treba hľadať impulz a motiváciu založenia Nedbalky? Jedna z prvých odpovedí by mohla znieť, že v zhodnotení investície. Peter Paško pripúšťa aj tento moment, ale zároveň tvrdí, že zbierka nebola budovaná na účely predaja a zárobku v budúcnosti. „Zmyslom bolo urobiť niečo pre ľudí,“ približuje. „Bola by predsa škoda, keby všetky nádherné diela viseli v obývačke alebo v depozite. Myslím si, že autori to robili pre ľudí, tak prečo nedať občanom Slovenska aj zahraničným návštevníkom možnosť vidieť také skvelé výtvarné diela?“ Prevádzku, výstavnú a publikačnú činnosť galérie zabezpečuje nezisková organizácia Galéria Nedbalka, ktorú založili Miloslava Pašková, Peter Paško a Artúr Bartoška.

Stála expozícia obsahuje 160 diel, ktoré sú vystavené na ploche 1 529 m².

Prečo Guggenheim?

Kedysi išlo o meštiansky dom v centre Starého Mesta, ktorý bol začiatkom 90. rokov minulého storočia už v značne schátranom stave. Výsledkom celkovej rekonštrukcie a dostavby pod autorským vedením architektov Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu bola v roku 1995 Cena Dušana Jurkoviča. Vtedajší majiteľ (Slovenská sporiteľňa) však čoskoro (po dobudovaní svojej novej centrály) tento objekt uvoľnil, takže zostal na niekoľko rokov bez života. „Až túto spiacu krásku objavil inžinier Maroš Búci,“ spomína Peter Paško. „Keď mi ju ukázal, vedel som, že na nás čakala. Maroš zorganizoval odkúpenie budovy, stál za projektovou a stavebnou prípravou a staral sa o kompletnú rekonštrukciu až po kolaudáciu. Projektovú štúdiu a realizačné projekty zmeny účelu využitia a komplexnej rekonštrukcie objektu riešil tím projektantov pod vedením architektky Jarmily Kusej.“Rekonštrukcia stála približne 1,5 milióna eur a sústredila sa na vyčistenie a otvorenie priestorov pre expozície výtvarných diel. Zároveň chceli zachovať výnimočný svetlík a upraviť ho do subtílnejšej konštrukcie. Jeho súčasťou je výtvarné dielo Ašota Haasa, ktoré mení požiarnu konštrukciu na pôsobivý objekt. Vytvorenie centrálneho komunikačného priestoru so štyrmi podlažiami v kruhovitom tvare a so zaskleným zastrešením výrazne pripomína budovu Guggenheimovho múzea v New Yorku, hoci jeho autor F. L. Wright vytvoril takúto komunikáciu v tvare špirály. Podobajú sa však aj tým, čo v sebe ukrývajú – umeleckou kvalitou. V prípade Nedbalky je to špičkové slovenské výtvarné umenie od konca 19. storočia po súčasnosť, vystavené na ploche 1 529 m².

Od Medňanského po Galandovcov

Kolekcia prezentovaná vo výstavných priestoroch Galérie Nedbalka, ktorá je venovaná zrodu a vývinu výtvarnej moderny Slovenska, podáva ucelený obraz o dejinách maliarstva a sochárstva na Slovensku v 20. storočí. Spoľahlivý a zároveň invenčný komunikačný dizajn od Calder Community prevedie návštevníka stálou expozíciou obsahujúcou 160 diel. Chronologicky sa začína na 4. poschodí (Ľ. Medňanský, D. Skutecký a ďalší), o poschodie nižšie je výtvarná moderna (Ľ. Fulla, M. Galanda, M. Benka, M. A. Bazovský, I. Weiner-Kráľ, J. Jakoby a ďalší), na druhom poschodí je Skupina Mikuláša Galandu (A. Barčík, V. Kompánek, R. Krivoš, M. Laluha, M. Paštéka, A. Rudavský a ďalší) a na prvom je súčasné umenie (M. Dobeš, V. Kraicová, E. Šimerová-Martinčeková, L. Guderna a ďalší). Ako pripomína riaditeľka Galérie Nedbalka Lucia Gunišová, stála expozícia bola nedávno výrazne obmenená, pričom do nej pribudli ďalšie cenné artefakty (D. Skutecký, L. Guderna). Kurátorkou je Z. Kiss-Széman, ktorá ich vyberá so správnou radou Galérie Nedbalka. Tá má všetky diela dlhodobo zapožičané od súkromných zberateľov. Na prízemí je výstavná sieň na aktuálne výstavy. Až do 8. novembra je tu sprístupnená unikátna maliarska kolekcia Vincenta Hložníka (1919 – 1997) predstavujúca 40. roky v jeho tvorbe a od polovice novembra nasleduje VÚB Maľba 2014 prezentujúca mladých slovenských maliarov. „Aktuálne máme výstavy päťkrát počas roka, spolupracujeme pri nich s externými kurátormi,“ hovorí Lucia Gunišová. „Snažíme sa o vyvážený program medzi klasikmi slovenského výtvarného umenia a súčasnou výtvarnou scénou, pričom chceme objavovať aj menej známe či zabudnuté mená. Veľa diel v našej expozícii sa vrátilo zo zahraničia a sú prezentované ako slovenské moderné umenie. Týka sa to najmä autorov, ktorí emigrovali do zahraničia – v tomto smere patrí medzi nové akvizície aj dielo Ladislava Gudernu. Mnoho diel v stálej expozícii sa však prezentuje aj na základe hlasovania našich návštevníkov.“

Vytvorenie centrálneho komunikačného priestoru so štyrmi podlažiami v kruhovitom tvare a so zaskleným zastrešením výrazne pripomína budovu Guggenheimovho múzea v New Yorku

Umenie ako komodita

„Umenie je stav ducha,“ znie slávny citát Marca Chagalla, ale od čias prvých systematických zberateľov výtvarného umenia je aj komoditou, s ktorou sa veľmi dobre obchoduje. K azda najväčším prekážkam však patria falzifikáty diel, ktoré sa v ostatnom období rozmohli a mnohé sú na prvý pohľad na nerozoznanie od originálov. „Výskyt falzifikátov eliminujeme odbornými posudkami a súdnymi znalcami, v prípade potreby aj reštaurátorským rozborom farby,“ reaguje Lucia Gunišová. „Garantom je u nás Artúr Bartoška, ktorý sa tejto problematike dlhé roky venuje. Veľa obrazov posudzujú aj externí kunsthistorici a venujú sa tomu aj odborné prednášky organizované v Nedbalke. Navštevujú nás mnohí, čo zdedili obrazy, a pýtajú sa na ich cenu. My sme však nepredajná galéria, neoceňujeme diela, preto týchto ľudí odkazujeme na kompetentných odborníkov.“ Ani prevádzka Galérie Nedbalka nie je rentabilná, a preto sa organizujú podporné programy v podobe prenajímania priestorov na firemné večery, tlačové konferencie, ale aj svadobné obrady. „Spolupracujeme s ďalšími výstavnými inštitúciami v Bratislave – so Slovenskou národnou galériou i Galériou mesta Bratislavy, ktorým nechceme konkurovať,“ dodáva Lucia Gunišová. „Zapájame sa do kultúrneho života Bratislavy, aby sa Galéria Nedbalka stala súčasťou prehliadky mesta každého návštevníka.“Bratislavský Guggenheim je určite zapojený. Dva roky naznačili ambície a potvrdili jeho opodstatnenie. Výstavný program je plný až do roku 2016 a majitelia sľubujú ďalšiu zážitkovú kvalitu.