Dramatická fasáda Plzenského divadla
Rok 2014 je naplánovaný ako rok dokončenia novostavby divadla v Plzni. Okrem kultúrneho významu je divadelný komplex špecifický aj svojím zovňajškom. Dominantná južná fasáda reprezentuje jednu z možností, ako v súčasnosti pristupovať k stavbe dôležitej verejnej budovy, a naznačuje aj to, kam sa posunula výstavba divadiel počas mnohoročnej stavebnej prestávky.
Projekt novej budovy divadla vypracovala architektonická a projekčná kancelária Helika, vychádzajúc z pôvodného návrhu portugalskej architektonickej kancelárie Contemporânea Lda. Autorom architektonického konceptu sa stal akad. arch. Vladimír Kružík. Komplex divadelnej a prevádzkovej budovy je tvorený takmer rovnobežnými objektmi, prepojenými mostíkmi nad úrovňou chodníka. Výrazná plastická fasáda je sama scénografickým objektom a má predstavovať oponu, ktorá oddeľuje vonkajší reálny svet od vnútorného – magického divadelného. Výtvarnú predlohu vytvorila akad. mal. Ivana Hanzlíková.
Betón sa stáva na tejto stavbe maximálne variabilným materiálom, či už tvarovo, alebo farebnými kombináciami. Biela fasáda z liateho betónu sa vyníma pred tmavou fasádou z čierneho betónu a túto farebnú škálu dopĺňajú obkladové dosky bočných stien z liateho sýtočerveného pohľadového betónu. Rôznorodým rozmiestnením eliptických otvorov sa fasáda mení počas celého dňa. Je naklonená o 11° a jej horná hrana presahuje chodník o 2,65 m. Divákov má do divadla lákať troma vstupnými otvormi zakomponovanými do fasády. Fasádu s organickým dekorom časom doplní plastika pripomínajúca okruhliak, ktorá bude umiestnená v ťažisku vnútorného átria.
Monumentálna hmota bielej fasády s rozmermi 22 m na šírku a 14 m na výšku má hrúbku 0,5 m a je založená na základovom prahu a pilótach. Komplikovaná výstuž má neortogonálny raster a základné debnenie bolo nutné presne vyniesť polohovo i tvarovo. Konečný tvar bublín sa definoval prostredníctvom presne vyrezaného polystyrénu – ten bolo potrebné zaistiť proti posunu. Následnú betónovú výplň nalievali bez väčších prestávok približne 40 hodín tak, že fasáda z bubliniek neobsahuje žiadnu pracovnú škáru. Monolit je k budove divadla kotvený špeciálnymi prvkami zaisťujúcimi prerušenie tepelného mostu.
Červenú fasádu bočných stien z pohľadového betónu dopĺňajú zasklené plochy z matného čierneho leptaného skla a titánzinkové plochy. Červený betón obsahuje farebné anorganické pigmenty na báze červeného oxidu železa. Tieto pigmenty zaručujú dlhodobú stálosť farebného odtieňa a boli dovezené špeciálne až z USA. Obklad sa testoval aj z hľadiska odolnosti proti poveternostným podmienkam, UV žiareniu a ďalším negatívnym faktorom. Uchytenie betónových dosiek zaisťujú fasádne a klincové kotvy proti satiu a zdvíhaniu rohov jednotlivých dielov.
V súčasnej dobe narúša veľkolepejšie pôsobenie unikátnej predsadenej fasády stiesnený rozptylný priestor pred hlavným vstupom. Navyše priamo pred divadlom je štvorprúdová cesta s rušnou premávkou. Autori projektu však sľubujú aj premenu najbližšieho okolia divadla – z rušnej komunikácie by sa mal stať živý bulvár s malým námestím.
Autor: Helika
Lokalita: Plzeň, ČR
Začiatok výstavby: 2012
Predpokladané dokončenie: 09/2014
ZDROJ: Helika
TEXT: Katarína Vankušová
FOTO: Pavel Křivánek, fotograf divadla J. K. Tyla; Hochtief; Českomoravský beton
