Hotely v Bratislave
V Bratislave sa v uplynulom desaťročí postavilo niekoľko nových hotelov a mnohé boli rekonštruované. Nasledujúci text približuje genézu mestského hotela v Bratislave: históriu, súčasnosť, členenie, opis. Je to úvod do širšej problematiky architektúry, urbanizmu, typológie zaujímavého druhu objektu, ktorý dnes ozvláštňuje popri centre mesta aj okrajové polohy centra. Nové hotely vznikli aj v prímestských zónach Bratislavy.
Bratislava bola v období rozvoja priemyslu a vzniku mestských hotelov v tieni väčších a bohatších susedov – Viedne i Budapešti. Prvé moderné hotely, tak ako ich poznáme dnes, sa objavili vo väčších mestách na prelome 18. a 19. storočia. Popri ubytovaní slúžili aj na stretávanie, neskôr rekreáciu hostí. Mestský hotel sa vyvinul z potrieb ubytovať cestujúcich, ktoré dovtedy plnili v hostince popri cestách, ktoré spájali prvé mestá.
V období medzi 19. a 20. storočím bolo v meste niekoľko väčších či menších hotelov. V literatúre, sprievodcovi po Bratislave z roku 1865, sa uvádza 18 hotelov [1]. Mnohé z nich zanikli, viaceré v 20. storočí zmenili funkciu, niektoré boli prestavané.
Najznámejším a zároveň najväčším hotelom v Bratislave, ktorý vznikol prestavbou pôvodných menších budov je hotel Carlton (1925 – 1929). Autor prestavby, architekt M. M. Harminc, vytvoril výrazný monumentálny objekt, ktorý svojím architektonickým výrazom dominoval Hviezdoslavovému námestiu. Hotel sa po svojom vzniku zaradil medzi špičkové európske hotely. S kapacitou 400 lôžok a s celou škálou stravovacích a spoločenských prevádzok bol v čase svojho vzniku najväčším a najmodernejším hotelom na Slovensku [2]. Ďalším väčším novo zrealizovaným hotelom v medzivojnovom období bol hotel Tatra. Nedávno tiež prešiel výraznou stavebnou obnovou. V povojnovom období po roku 1949 sa postavil hotel Devín, ktorý výrazne zmenil vzhľad nábrežia Dunaja. Autorský kolektív (E. Belluš, E. Krampl, V. Uhliarik) vytvoril harmonické dielo v klasicizujúcej funkcionalistickej forme s dokonalým architektonickým detailom.
V rokoch 1948 – 1989 v centrálne plánovanom hospodárstve pokračovala výstavba hotelov v Bratislave až po viacročnej realizačnej odmlke. Hotel Dukla na Dulovom námestí s kapacitou 160 lôžok navrhol architekt Š. Svetko (1959) pôvodne ako ubytovňu. Nová dominanta – hotel Kyjev – vyrástla na Kamennom námestí ako súčasť nového obchodného centra (autor: arch. I. Matušík a kol.). Realizovala sa výstavba panelového hotelového komplexu Bratislava na Seberíniho ulici, vtedy kapacitne najväčšieho hotela (628 lôžok, 190 prísteliek). V Kráľovskom údolí pri Dunaji sa v šesťdesiatych rokoch postavilo odborárske rekreačno-ubytovacie zariadenie s kapacitou 150 lôžok – hotel Sorea (autori arch. F. Konček, J. Skoček, L. Titl).
Vývoj v uplynulých rokoch, súčasnosť
V uplynulom období došlo k zmene spoločenských pomerov: centrálne plánovanie nahradil trhový mechanizmus, čo sa odrazilo aj vo výstavbe hotelov. V oblasti výstavby hotelov sme reagovali (hoci s oneskorením) na svetové trendy. Významná zmena v obsahu a vybavenosti mestského hotela sa udiala v súvislosti s orientáciou na turistov a obchodných návštevníkov. S rastom životnej úrovne sa zvýšili nároky na štandard a vybavenie hotelov. To, čo stačilo kedysi obchodným cestujúcim – posteľ, jedlo a základná výbava – už zďaleka nepostačuje dnes. Popri obchodníkoch a turistoch sú to účastníci rôznych stretnutí, konferencií, veľtrhov, športových a kultúrnych podujatí..
Prezentovaný text je súčasťou pripravovanej publikácie – výberu najlepších hotelov a príkladov nových riešení v Bratislave po roku 1970. Výber obsahuje aj klasické hotely z prvej polovice 20. storočia, ktoré prešli obnovou a prestavbou (Carlton, Devín, Tatra, Dukla, Sorea). Dôraz sa však kladie na prezentáciu posledného obdobia, uplynulých 10 až 15 rokov, keď sa zrealizovalo niekoľko zaujímavých hotelov a Bratislava postupne dopĺňa chýbajúce kapacity pre svojich návštevníkov [3]. V rokoch 2005 – 2010 boli odovzdané do užívania nové hotely: Falkensteiner, Chopin, Gate One, Austria Trend Hotel, Avance, Design hotel, nedávno Sheraton a Kempinski. V rámci rekonštrukcií v historickom prostredí sa dokončili hotely William, Aston, Arcadia, Skaritz, Albrecht. Mnohé sú dôstojným pokračovaním tradície mestského hotela 20. storočia v Bratislave. Zároveň obsahujú nové prvky a sledujú tak súčasné trendy v architektúre – rôznorodosť a kvalitu.
Architektúra mestského hotela
Hotely ako budovy slúžiace verejnosti majú väčšinou nezameniteľný architektonický výraz. Budova hotela je rozoznateľná od susednej zástavby: počínajúc polohou – riešením hmoty, orientáciou fasády. Fasády hotelov sú členené rôznymi rastrami, pravidelnými štruktúrami. Výraz hotela zväčša odráža vnútro: väčšiu časť, obsah tvoria izby, ktoré majú rovnaké riešenie. Fasáda odráža aj obdobie vzniku hotela, štýl, ducha obdobia. Architektúra nie je iba fasáda. Pre hotel je dôležité vnútorné riešenie – vstupom počnúc, izbami a zázemím pokračujúc. Racionálne rozmery, radenie priestorov, dispozičné členenie má v prípade kvalitnej architektúry pokračovanie v tvorivom prístupe, výtvarnom výraze, farbe, materiáloch, čo v najkvalitnejších hoteloch vrcholí v pocite neopakovateľnosti, originalite. Interiérové riešenie je dôležitou súčasťou architektúry hotela.
V riešení interiéru je čitateľný štýl už vo vstupnej hale. Novou skupinou hotelov, kde sa každý priestor či izba rieši individuálne, sú tzv. boutique hotely. Vo výbere je to Design hotel, Esprit či Albrecht. Verejná časť hotela – stravovanie, kongresové priestory – sú tiež neoddeliteľnou súčasťou individuálneho prístupu k riešeniu interiéru konkrétnych hotelov. Aj hotel Kyjev zo sedemdesiatych rokov 20. storočia prezentuje štýl tej doby a dnešný Design sa k nemu vracia.
Špecifikom Bratislavy je renovácia historických budov, kde sa obnovili historizujúce prvky, ornament na fasáde i vnútri budovy – ako príklad možno uviesť hotel Tulip. Nové trendy reprezentuje aj používanie viacerých motívov, materiálov čo prezentuje hotel Marrols na Medenej ulici. Riešenie fasády modernými prvkami na báze prefabrikovaných sendvičov možno vidieť na hoteloch Aston a Kempinski.
Hmotovo-priestorové formy hotelov v Bratislave
Z hľadiska hmotového členenia konceptu rozoznávame niekoľko prístupov či možností riešenia hotela [4]. Najjednoduchšou formou je kompaktná hmota, kváder s ubytovaním a s rozšírenou podnožou, kde je umiestnená spoločenská časť. To je príklad hotela Kyjev, ktorý je súčasťou širšieho konceptu riešenia celého bloku. Hotel City (Bratislava) má základný kváder – ubytovaciu časť predelenú komunikačným jadrom. Dvojpodlažná spoločenská časť má nepravidelný tvar, ktorý vychádza z dispozície – usporiadania doplnkových súčastí hotela.
Ďalšou formou hmotovo-priestorového návrhu je blokové usporiadanie, pri ktorom sú jednotlivé krídla s chodbami a izbami zoradené do uzavretého útvaru. Hotel Danube je pôdorysne päťuholník s kompaktným prízemím a suterénom. Hmota hotela Junior obsahuje vnútorné átrium, ktoré obkolesujú krídla s izbami. Vnútorná hala – átrium ostalo až dodnes bez zmeny. Hotel Maroll`s má v pôdoryse tvar H. Autori v ňom maximálne využili parcelu v centre mesta. Nepravidelný mnohouholník dotvárajúci blokovú zástavbu je typický v nepravidelnej historickej uličnej zástavbe. Hotel Falkensteiner – v pôdoryse štvoruholník – dotvára nárožie na Staromestskej ulici.
Osobitou skupinou sú výškové dominanty: To je ubytovňa Hviezda (verejnosti známa ako „Kukurica“) – 26-podlažný objekt s pôdorysom kruhu a členením fasády zábradlím menších balkónov. Začlenenie novej budovy do pôvodnej zástavby umožňuje aj vznik nepravidelných, rôznorodých štruktúr hmôt. Hotel Austria Trend na rohu Obchodnej a Poštovej ulice tvorí novotvar s kombinovaným pôdorysom dosky a hmoty v tvare U s viacerými funkciami, nielen ubytovaním. Z hľadiska architektonického výrazu hotelov je oživením ukončenie hmoty, riešenie strechy, posledného podlažia. Hotel Devín má ustupujúce posledné podlažie, ktoré je ukončené prečnievajúcou štíhlou hmotou plochej strechy. Hotel Kempinski v bloku River Park má hmotu ukončenú dvojpodlažným blokom fitness a SPA.
Doprava a mestský hotel
Súčasný mestský hotel popri dobrej dopravnej dostupnosti potrebuje dostatočný počet parkovacích miest pre návštevníkov aj zamestnancov. Podľa dnes platnej normy na dve lôžka alebo jednu dvojlôžkovú izbu musí byť navrhnuté jedno parkovacie miesto na teréne alebo v podzemí [5]. V centre Bratislavy a pri starších budovách ťažko možno splniť túto požiadavku. Niektoré hotely v historickom jadre – napríklad William, Arcadia, Skaritz – to riešia miestami vyhradenými v hromadných garážach, ktoré sú našťastie neďaleko týchto hotelov.
Zaujímavým riešením je kombinácia podzemnej garáže a parkovacích miest s mechanickým systémom, ktorý umožňuje umiestniť – „nastohovať“ dve autá nad sebou: To je príklad rekonštrukcie objektu Charitas v hustej blokovej mestskej zástavbe. Moderné je aj urbanisticky efektívne a ekologické riešenie parkovania pre hotel Carlton. V rámci rekonštrukcie staršej budovy pribudlo nové podzemné viacpodlažné parkovisko pod verejným, rozptylovým priestorom pred hotelom. Na streche parkovacieho domu sa revitalizovalo aj Hviezdoslavovo námestie.
Nové hotely musia mať zväčša požadovaný počet parkovacích miest „pod sebou“, v hmote, v podzemí: To je príklad hotela na Poštovej ulici, kde sa požadovaný počet parkovacích miest rieši kompletne pod budovou, pod úrovňou jestvujúceho terénu. Vyšší počet miest vyplýva aj z kombinácie hotela a administratívy a jeho vybavenosti v parteri.
Hotelová izba
Ubytovanie tvorí podstatnú časť hotela. Priestory ubytovania pozostávajú z priestorov pobytu hostí (hotelové izby), priestorov určených na obsluhu (chyžná, pomocný personál, sklady, podlažný hotelový office), hygienického vybavenia a komunikácií. Hotelové izby sú podľa veľkosti a kategórie hotela rozličného charakteru. Základným prvkom mestského hotela je aj v podmienkach Bratislavy dvojlôžková izba.
Ing. arch. Peter Žalman
Foto: Dano Veselský
Autor je architekt a publicista.
Literatúra:
1. Štefan Šlachta: Sprievodca hotelových stavieb v Bratislave. In: Projekt, 1989, č. 9 (331), s. 44 – 46.
2. Dušan Ferianc: Súčasný stav a štruktúra hotelových prevádzok v Bratislave. In: ASB, 1999, č. 5, s. 8.
3. Martina Jakušová: Novopostavené a pripravované hotely na Slovensku. In: ASB, 2006, č. 12, s. 34 – 36.
4. Miroslav Kopecký: Občianske budovy, prechodné ubytovanie a stravovanie. Bratislava: SVŠT, Fakulta architektúry, 1984.
5. STN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií, čl. 16.3 Odstavné a parkovacie plochy.
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
