image 68736 25 v1
Galéria(15)

Guangzhou Circle: ikonická stavba na Perlovej rieke

Partneri sekcie:

Keď vlani v polovici decembra slávnostne otvorili brány budovy Guangzhou Circle, ihneď sa zaradila medzi najzaujímavejšie svetové stavby uplynulého roka.

cantilever
GCL 15
foto 3
axonometric functional scheme
Axonometric projection
GCL 20
GCL 18
structural scheme

Architekt Joseph di Pasquale z architektonického štúdia AM Project (Architetti Milanesi), ktorý viedol tvorivý tím, sa dlhodobo venuje štúdiu významov rôznych symbolov. Jeho výskum ho doviedol z Milána až do Číny, kde sa zaoberal problematikou vzťahov medzi globalizáciou a kultúrnou identitou. Takže pri práci na súťažnom projekte pre veľkú čínsku spoločnosť aktívnu v chemickom priemysle a energetike zašiel v inšpirácii až 2 000 rokov do histórie regiónu.

Novostavba Guangzhou Circle dostala prezývku doughnut (šiška), ale symbolika objektu siaha oveľa hlbšie než len po sladký produkt rýchleho občerstvenia

Odkaz renesancie

Dvojitý nefritový disk bol symbolom miestnej vládnucej dynastie a kráľa Nan Yue v druhom storočí pred naším letopočtom. Architektonický koncept vychádzal z ikonickej hodnoty kruhového tvaru, ktorý spolu s odrazom na neďalekej vodnej hladine vytvára číslo 8 a zároveň pradávny symbol vladárov. V čínskej numerológii a filozofii feng šuej má osmička mimoriadne silné postavenie, symbolizuje nekonečnosť a šťastie. Okrem toho vniesol architekt talianskeho pôvodu vniesol do objektu aj odkaz talianskej renesancie „quadratura del cerchio“ – kvadratúru kruhu. Dve monumentálne kruhové fasády prekrývajú sústavu poschodí a tie prekresľujú do štvorcov dokonalú kružnicu, aby vnútorné priestory získali pravouhlý tvar, ľahko uchopiteľný pri ďalšom zariaďovaní.

Rozloha najvýznamnejšej miestnosti v budove – hlavnej sály určenej na burzy – presahuje 2 000 m2.

Skulptúra na brehu rieky

Objekt Guangzhou Circle, ako ikonická administratívna budova, je súčasťou veľkého projektu, v rámci ktorého budú v jeho susedstve vybudované ďalšie stavby: budova burzy, nákupné centrum, ubytovňa pre zamestnancov a v strede areálu pribudne štvrťkruhové námestie pre verejnosť. Víťazný projekt Josepha di Pasquala nesie v sebe okrem hlbokej symboliky aj potenciál stať sa charakteristickým prvkom v krajine, mimoriadnou skulptúrou, poznávacím znamením s originálnym tvarovaním, ktoré je také odlišné od západného štýlu výstavby administratívnych budov. Ten zošnurováva mrakodrapy do stereotypných tvarov. Čínsky investor sa nebál odlišnosti, ktorá by bez komplexnej symboliky bola v európskom ponímaní na hranici gýča, avšak pre miestne vnímanie a hodnoty má mimoriadny význam. Navyše je budova situovaná blízko rušného dopravného uzla, kde most ponad Perlovú rieku a dôležitá dopravná križovatka sústreďujú komunikačné trasy z juhu i zo západu a privádzajú ich do mesta. Guangzhou je tretím najväčším mestom Číny a najväčším mestom na jej juhozápade, počet obyvateľov sa tu blíži k 13 miliónom. Je to významný obchodný a dopravný uzol na Perlovej rieke, približne 120 kilometrov severozápadným smerom od Hongkongu.

  Záber z výstavby s odhalenou konštrukciou objektu

Impozantný pohľad na vykonzolované vrchné podlažia

Polomer 24 metrov

Veľkoleposť mesta premietol architekt do veľkoleposti svojej budovy. Presne 33 poschodí je zoskupených do dvoch radov kvádrov, ktoré sú pospájané a v krajných prípadoch visia na 25-metrových konzolách. Otvor s priemerom 48 metrov v strede objektu nemá na svete obdobu. Tesne pod ním je situovaná hlavná obchodná sála burzy s rozlohou 2 165 štvorcových metrov, ktorá je srdcom budovy a srdcom celej spoločnosti. Na streche sály sú strešné záhrady a tesne pod vrcholom objektu na najvyššom podlaží sú kancelárie majiteľa spoločnosti. Konštrukčná schéma stavby sa testovala vo veternom tuneli na technickej univerzite v Miláne, statické výpočty a záverečné testovanie projektanti realizovali na Juhočínskej technickej univerzite v Guangzhou. 

Hoci tvar budovy vychádza z pradávnej symboliky, realizácia stavby a aj výsledok pripomínajú skôr sci-fi.

text: AM project

dokumentácia: Mária Nováková

foto: AM project

Článok bol zverejnený v časopise ASB.