Pasívny dom pre všetky generácie06.08.2010 | Čo s domom? To bola základná otázka, ktorú mesto riešilo približne pred štyrmi rokmi. Demolácia alebo renovácia? Nakoniec zvíťazilo to druhé. Podľa vyjadrenia Moniky Döll renovácia bola, trochu prekvapujúco, cenovo len o čosi nákladnejšia ako demolácia. A to rozhodlo. Mesto si však dalo podmienku, aby objekt poskytol služby pre neďaleký Dom dôchodcov, vytvoril priestor pre najmenšie deti a zároveň ponúkol cenovo dostupné byty pre starších obyvateľov mesta. „Po základnej dohode medzi mestom, realizátorom a našou spoločnosťou sa však objavila otázka spôsobu rekonštrukcie,“ hovorí Monika Döll.„Riešili sa pochybnosti, či starší ľudia budú stotožnení s prevádzkou pasívneho domu, pretože doteraz s tým nemali žiadne skúsenosti. Investora sme však presvedčili, že dom v pasívnom štandarde prinesie výrazne zníženie spotreby energie a tepelných strát, ako aj zredukovanie emisií CO2. Aby som konkretizovala úsporu energií – ak predtým boli náklady na vykurovanie vo výške 41 400 eur za rok, teraz by to malo byť 4 600 eur za rok. Rekonštrukcia by teda mala priniesť energeticky efektívny život, pričom sme sa aj budúcim užívateľom bytov snažili čo najviac zjednodušiť prevádzku. Navyše, dom svojím moderným architektonickým výzorom zapadá do celkového kontextu mesta a dopĺňa jeho panorámu v blízkosti historického centra.“ Premena na pasívny domNiekdajší Dom dôchodcov v Stockerau postavili v roku 1975 ako 7-podlažnú budovu s masívnou konštrukciou a podpivničením. Pri rekonštrukcii sa museli robiť kompromisné riešenia, pretože budova nespĺňala niektoré podmienky pasívneho štandardu. Spomenúť môžeme napríklad nedostatočnú plochu a orientáciu okien na južnú stranu, kompaktnosť masívnej stavby i problematické miesta z hľadiska tepelných mostov, najmä pri spodnej stavbe. V novom dispozičnom návrhu je na prízemí materská škôlka pre tri vekové skupiny detí, na 1. poschodí zariadenie dennej starostlivosti pre seniorov a na 2. až 7. poschodí ponúka dom komfortné bývanie pre seniorov s 32 bytovými jednotkami.
Mohlo by vás tiež zaujať:Fasáda a okná Výraznými zmenami prešiel obvodový plášť domu, ktorého masívna betónová konštrukcia mala hrúbku 250 mm, obsahovala tepelnú izoláciu z EPS s hrúbkou 40 mm plus vonkajšiu omietku. Pri rekonštrukcii domu s využitím prvkov pre pasívny štandard sa pod oceľový fasádny obklad na podkonštrukcii použila izolácia ISOVER na báze skleného vlákna s celkovou hrúbkou 320 mm. Nevyhnutnou súčasťou renovovanej fasády s hrúbkou pol metra sú aj nové výplne otvorov. Do izolačnej roviny boli osadené drevo-hliníkové okná s tepelnoizolačným trojsklom, ktoré spĺňajú predpísanú U-hodnotu pre domy v pasívnom štandarde (U = 0,8 W/m2). Keďže okná sú hlboko vsadené do fasády, k zlepšeniu presvetlenia jednotlivých miestností prispelo aj zošikmené ostenie okien. Na zvýšenie pasívnej ochrany pred priamym slnečným žiarením sa navrhli žalúzie, ktoré sú predsadené 18 cm pred oknami. Tie budú elektronicky ovládané samotnými užívateľmi.
Strecha a terasaPlochá strecha sa realizovala ako monolitická železobetónová stropná konštrukcia s parotesnou zábranou a tepelnou izoláciou s hrúbkou 320 mm. Na 7. poschodí je v drevenej konštrukcii minerálna tepelná izolácia a na nej štrkový posyp. Premenou prešla aj monolitická železobetónová stropná konštrukcia nad suterénom, na ktorú sa zo spodnej strany upevnila tepelná izolácia s hrúbkou 260 mm. Tepelne je oddelená aj terasa. Tá má oceľovú konštrukciu ukotvenú do stropu cez antikorové kotviace a spojovacie prvky a je zavesená na konzolách. S cieľom zníženia vplyvu tepelných mostov sú obdobným spôsobom ukotvené aj balkóny zavesené na fasáde jednotlivých poschodí. Vykurovanie a vetranieNapriek tomu, že dom v pasívnom štandarde nepotrebuje na dosiahnutie a udržanie teploty 20 stupňov Celzia špeciálne vykurovanie, v tomto prípade sa urobila výnimka. V bytoch je nainštalované podlahové kúrenie najmä pre osobný pocit pohody budúcich starších užívateľov. Napriek tomu sa Monika Döll domnieva, že podlahové kúrenie sa nebude využívať. Ako celé mesto, tak aj tento objekt sa bude centrálne zásobovať teplom z kotolne, ktorá využíva biogénne spaľovanie drevoštiepkového odpadu. Vetranie v tomto pasívnom dome je založené na decentrálnom systéme, čiže v každom byte je osadená samostatná jednotka využívajúca rekuperáciu vzduchu so spätným získavaním tepla. Objekt úspešne prešiel skúškou vzduchotesnosti tzv. Bloower door testom. Test vzduchotesnosti sa robil osobitne pre každý byt, schodisko a takisto aj pre materskú škôlku. Efektívny život domu St. Koloman v Stockerau je teda pred spustením. Materská škôlka, situovaná na prízemí, svojich malých návštevníkov privíta už koncom júna, zvyšné priestory sa uvedú do plnej prevádzky na jeseň tohto roka.
Ľudo Petránsky Foto: Dano Veselský Článok bol uverejnený v časopise ASB. Ďalšie zaujímavé články: | ||||||
ASB ODPORÚČA
VIDEO
Najnovšie komentáre
ASB eNoviny
VÝBER REDAKCIE
TITULY VYDAVATEĽSTVA JAGA

Ide o druhé, prepracované a doplnené vydanie publikácie Okná, dvere, zasklené steny, ktorá prvýkrát vyšla v roku 2000. ...
info
Lepšia energetická hospodárnosť budovy znamená nižšie náklady na jej prevádzku. Publikácia venuje pozornosť procesu ...
info
Kniha Moderné fasády je prekladom z anglického originálu. Autor knihy Andrew Watts má dvadsaťročné skúsenosti ako ...
infoNAJNOVŠIE STAVBY


Priemerný plat mužov a žien v odvetví Architektúra
| ![]() 1 024 EUR | ![]() 861 EUR | |
| Ďalšie informácie | |||
































