História vzniku
Svetoznámy Ostrov múzeí sa nachádza v južnej polovici ostrova Fischeninsel, ktorý leží na rieke Spréva v centre Berlína. V rokoch 1824 až 1930 sa v tejto oblasti postavilo až päť múzeí. Prvou stavbou vybudovanou na Ostrove múzeí v roku 1830 bolo Altes Museum postavené podľa návrhu Karla Friedricha Schinkela. V roku 1859 pribudlo Neues Museum, v roku 1876 Alte Nationalgalerie, v roku 1904 Bode Museum a nakoniec v roku 1930 Pergamon Museum.

Vďaka piatim významným stánkom kultúry bol v roku 1999 berlínsky Ostrov múzeí zapísaný do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO ako význačná kultúrna pamiatka. Každá z piatich budov má svoj vlastný príbeh.

Dlhé desaťročia bolo berlínske Neues Museum opustené a muselo odolávať vetru a zlému počasiu. Po mohutnom bombardovaní počas druhej svetovej vojny bolo značne zničené, predovšetkým ľavá strana sa zmenila na ruinu. Autorom pôvodnej budovy bol architekt Friedrich August Stüler. Neoklasicistická architektúra ožila až o sedemdesiat rokov neskôr po vdýchnutí moderného života do budovy z dielne ateliéru Davida Chipperfielda.






Takto to už raz bolo
Zásadným kľúčom snaženia britského architekta Davida Chipperfielda pri rekonštrukcii Neues Museum bolo zachovanie čo najväčšieho objemu pôvodnej budovy, zreštaurovanie všetkých parciálnych častí interiéru, ich kontinuálne zapojenie do nového kontextu pri rešpektovaní historických štruktúr a zohľadnenie rozličného stavu zachovanosti fragmentov. Architekt David Chipperfield sa rozhodol prinavrátiť budove pôvodnú slávu a dôstojnosť pomocou masívnej rekonštrukcie. Pevným bodom výzvy bolo zachované telo budovy, ktoré mal zosúladiť s myslením súčasnej architektúry.

Architektonický jazyk klasicizmu a historicizmu pôvodného staviteľa Stülera sa tak dostal do pôvabného dialógu s Chipperfieldovými striktnými vyjadrovacími formami. Britský architekt sa však nesnaží o násilné kontrasty, dôraz kladie na spomínanú kontinuitu. Rekonštrukcia sa riadila mottom: „Takto to už raz bolo.“ Nechať sa viesť mottom si vyžadovalo často veľké úsilie, pretože pred architektom stáli aj ťažké technické úlohy – napr. vytvorenie stavebno-fyzikálnych a klimatických štandardov – ktoré boli potrebné na dosiahnutie bezproblémového chodu moderného múzea.



Princípy rekonštrukcie
Rekonštrukčné práce viedol britský architekt Julian Harrap. V duchu hlavnej filozofie – zachrániť, čo sa dá, z pôvodných ruín – dohliadal na zložitý proces konzervovania zachovaných častí budovy. Obnoveniu predchádzal dôkladný a podrobný vyhodnocovací proces pamiatok. Tento postup pokračoval počas celej prestavby. Po zakonzervovaní častí torza budovy sa tieto časti následne zakomponovali do nových štruktúr. Výsledkom bola integrácia starých a nových častí.

Originálne zrekonštruované diela sa kombinovali s novovytvorenými prvkami a zjednotili sa do jednoliateho celku. Hlavné jadro budovy bolo výrazne poškodené, čím si vyžiadalo väčšie zásahy. Pre nové veľkorozmerné stavebné celky, ako napríklad nástupné schodisko, sa zrealizoval koncept z pohľadového betónu.

Nové výstavné miestnosti sa vytvorili pomocou prefabrikátov obsahujúcich biely cement mixovaný s úlomkami mramoru. Ostatné chýbajúce komponenty sa vytvárali z neopracovaného pôvodného tehlového muriva. Samozrejme, používali sa ručne vyrobené recyklované tehly. Stavebné materiály sa kontinuálne prelínajú s pôvodnými rekonštruovanými časťami a formujú originálne dielo. Úplne nové stavebné diely si museli vytvoriť vlastnú interpretáciu, napriek tomu zapadli do celkového konceptu aj bez toho, aby imitovali historické detaily.

Osvetlenie
Veľký význam denného a umelého osvetlenia v múzeu si vyžiadal dôkladné analýzy. Pôvodný návrh osvetlenia múzea podľa Friedricha Augusta Stülera bol koncipovaný ako múzeum denného svetla bez použitia prídavného umelého osvetlenia. Prvotný návrh počítal s veľkorozmernými okennými otvormi, vnútornými nádvoriami a sklenenými strechami. Pre stanovenie optimálneho riešenia sa britský architekt David Chipperfield rozhodol pre dvojročnú 3D simuláciu osvetlenia, ktorá skúmala slnečný svit počas ročných období až po denné fázovanie svetla vo všetkých častiach budovy. Išlo nielen o hĺbkovú analýzu slnečného svitu, ale aj o stanovenie ochrany proti oslneniu.

Myšlienka zachovania základného princípu osvetlenia priestoru prirodzeným denným svetlom sa preniesla aj do koncepcie Davida Chipperfielda. Aj keď väčšinu miestností osvetlil prirodzeným svetlom, po zvážení optimálnej prezentácie vzácnych exponátov sa použilo aj umelé osvetlenie. To je naprojektované spôsobom, aby budova bola nezávislá od denného svetla a mohla poskytnúť kvalitný umelecký zážitok za každého počasia a v každom ročnom období.

Centrálne schodisko využíva princíp denného svetla, ktoré prúdi cez šesť metrov vysoké okná umiestnené po oboch stranách. Rovnomerné osvetlenie výstavných exponátov je veľmi presne vypočítané. Využíva sa aj odrazové svetlo. Priepustnosť svetla z exteriéru je síce len 4 %, ale bez problémov je zachovaná primeraná viditeľnosť aj smerom von z budovy. Dôležitým aspektom pre koncepciu osvetlenia bola definícia sklenených stropov vo vnútorných dvoroch. Na svetelné pomery reagujú spínače, ktoré automaticky regulujú intenzitu svetla.

Neues Museum Berlin Miesto:  Berlín, Ostrov múzeí, Nemecko Klientt:  Stiftung Preussischer Kulturbesitz Architekt:  David Chipperfield Architects Architektonická súťaž: 1997 Víťaz súťaže: David Chipperfield Architects v spolupráci s Julianom Harrapom Rekonštrukčné práce: supervízor Pro Denkmal Stavebná fyzika:  Alex C Rahn GmbH Vedenie stavby: Lubic and Woerlin, Berlin Začiatok výstavby:  november 2003 Ukončenie stavby:  marec 2009 Náklady na stavbu: asi 200 miliónov eur Zastavaná plocha: asi 20 500 m2 Výstavná plocha: 8 550 m2 Otvorenie:  16. október 2009 Konštrukcie: prefabrikáty s bielym cementom s úlomkami z mramoru

Reštaurovanie
Jednou z nosných činností obnovy Neues Museum sa stalo reštaurovanie a konzervovanie nielen jednotlivých stavebných úsekov, ale aj starého umenia, ktoré bolo časovo aj remeselne veľmi náročné. Tím reštaurátorov pozostával zo 150 odborníkov a remeselníkov z rozličných firiem.

Obnovili sa staré remeselné postupy, aby sa čo najviac priblížili tým pôvodným. Zachránili sa historické neoklasicistické podlahy po jednotlivých mozaikových segmentoch. Pri reštaurovaní bola nutná dôkladná analýza tradičných techník a ich následné aplikovanie.

Konštrukcia
Staroveká antická technika sa stala inšpiráciou pri riešení statických problémov pri rekonštrukcii stropov. Experimentálne konštrukcie sa skúmali pomocou špeciálneho programu a na základe jeho výsledkov sa vyhodnocovala nosnosť pôvodnej konštrukcie.

Stavební inžinieri riešili pnutie medzi historickou stavebnou konštrukciou a nárokmi novej modernej budovy. Zásadnou požiadavkou celej stavby bolo zachovanie všetkých historických konštrukcií, s čím museli počítať aj tvorcovia.

Chrám kultúry
Dlhé desaťročia bolo berlínske Neues Museum definované len ako „prominentná“ ruina. Dnes je späť so všetkou starobylou dôstojnosťou a noblesou a pýši sa na výslní nielen svojou hviezdnou zbierkou na čele s egyptskou kráľovnou Nefertiti, ale predovšetkým bravúrnou architektúrou Sira Davida Alana Chipperfielda, ktorý jej vystaval ten najdôstojnejší novodobý chrám kultúry. Ten nie je kópiou historického originálu, ale demonštráciou rešpektu k histórii s vlastným odkazom.

Sir David Alan Chipperfield – Narodil sa v Londýne v roku 1953. V roku 1977 získal diplom v odbore architektúry na Kingston School of Art and Architectural Association v Londýne. Po ukončení štúdia pracoval v ateliéri Douglassa Stephena, Richarda Rogersa a Normana Fostera. Vlastný ateliér David Chipperfield Architects si založil v roku 1984. Multikulturálny ateliér má viac ako 120 zamestnancov z 15 krajín sveta, ktorí sa podieľajú na početných projektoch v Európe (prevažne v Nemecku), ďalej v Spojených štátoch amerických a v Číne. Pobočky sa nachádzajú v Londýne, Berlíne, Miláne a Šanghaji. David Chipperfield pôsobil aj na akademickej pôde. Bol hosťujúcim profesorom na Harvardovej univerzite v Londýne a na ďalších univerzitách v Európe a USA. Tvorba Davida Chipperfielda je založená na interpretácii postmoderny a modernej antiky. Je vyznávačom princípov tvorby podľa Le Corbusiera a blízke mu je aj myslenie a precíznosť japonských architektov. Skúsenosti s „High Tech“ architektúrou, ktoré nadobudol v ateliéroch Normana Fostera a Richarda Rogersa, mu pomáhajú pri stanovení jasnej konštrukcie stavieb bez samoúčelných štylizačných prvkov. Chipperfieldovú architektúru  charakterizujú tri základné princípy, a to jednoduchá funkčnosť, svetlo a tradičný materiál. David Chipperfield je držiteľom mnohých prestížnych cien za architektúru. Medzi najvýznamnejšie patrí RIBA Stirling Prize 2007 za stavbu Múzea v Marbachu v Nemecku, RIBA Awards 2010 za ­Neues Museum v Berlíne, za ktoré získal aj Cenu Miesa van der Rohe za súčasnú architektúru.

Ing. arch. Renáta Rehorovská
Foto: autorka

Autorka je architektka v slobodnom povolaní, publikuje články o architektúre a umení v odborných časopisoch.

Článok bol uverejnený v časopise ASB.