Budova centrály banky s LEED certifikáciou

Súčasné hlavné sídlo banky je zároveň zatiaľ najväčšou administratívnou budovou v Českej republike. Celkovo tu pracuje približne 2 400 zamestnancov. Stavbu realizova­la spoločnosť Skanska, ktorej sa podarilo pri nákladoch asi tri miliardy českých korún navrhnúť a vytvoriť projekt vrátane kúpy pozemkov, procesu urbanistickej štúdie a schvaľovania projektu, projektového dizajnu a stavebných prác. Stavba sa začala vo februári v roku 2005. Komplex sa oficiálne otvoril v apríli 2007. Budova sa skladá z piatich nadzemných a z troch podzemných podlaží, s celkovou plochou 82 392 m². Projekt zahŕňa vlastné stravovacie zariadenie, kaviareň, konferenčné priestory, päť átrií a zdravotnícke zariadenie.

Táto administratívna budova je prvá v Českej republike, ktorá získala LEED certifikáciu (Leadership in Energy and Environmental Design) a ohodnotenie na úrovni zlatá. Projekt zároveň získal v rámci Českej republiky ocenenie Stavba roka 2007 a to za svoj vysoký štandard v oblasti energetickej efektívnosti a za prínos českej architektúre a ochrane životného prostredia.

Výstavbou centrály banky sa z hľadiska kvality vnútorného prostredia a energetickej efektívnosti budov zaviedli v Českej republike nové štandardy. Kvalitné vnútorné prostredie sa vysokou mierou podieľa na zvýšení efektivity a produktivity zamestnancov.

Budova tiež prispela k rozvoju a k prestavbe mestského prostredia využitím konta­minovaného, takzvaného brownfield pozem­ku (výstavba v takzvanej hnedej zóne, teda na mieste, ktoré pred začatím bolo zastaveným územím), podporou využívania udržateľnej dopravy a stimulovaním lokálneho ekonomického rozvoja. Pri navrhovaní a fázovaní výstavby stavebná spoločnosť vyčistila kontaminovaný stavebný pozemok a začlenila budovu do existujúceho prostredia tak, aby nenarúšala jeho prirodzený vzhľad. Počas stavby sa preferovala miestna pracovná sila a materiály. Použili sa ekologicky šetrné materiály a stavebný odpad sa v rámci stavby vo veľkej miere opätovne využil.




Sociálne aspekty
Aj napriek výstavbe centrály banky priamo nad stanicou metra nebola prevádzka metra počas výstavby narušená.

V budove je nainštalovaný protipožiarny systém vrátane kontrolného centra, komplexného systému sprinkler a núdzového osvetlenia. V prípade požiaru je odvod tepla a dymu z budovy vďaka integrácie prirodzeného požiarneho vetracieho systému omnoho jednoduchší.

Budova využíva prirodzené svetlo, ventiláciu čerstvého vzduchu a otvorený priestor. Zároveň sa uplatnili materiály s nízkym obsahom prchavých organických látok (VOC). To prispelo k vytvoreniu produktívneho pracovného prostredia pre zamestnancov a návštevníkov. Veľké okná, átriá, svetlíky a vnútorné nádvoria umožňujú využitie denného svetla na 90 % plochy vnútorných priestorov. Zamestnanci majú zároveň možnosť prispôsobiť si lokálne osvetlenie na pracovných miestach svojim potrebám a cez otvárateľné okná majú prístup k čerstvému vzduchu (napríklad v USA je mnoho výškových budov, v ktorých sa otvárateľné okná nenachádzajú). Kancelárske priestory budovy sú navrhnuté ako takzvaný open space a zahŕňajú aj priestory na neformálne sociálne interakcie a relaxáciu. To prispelo k vytvoreniu dynamického sociálneho prostredia. Akustické izolácie stropov, steny a nábytok prispievajú k absorpcii hluku v otvorených priestoroch. Znečistenie vzduchu vnútorných priestorov sa minimalizovalo vďaka použitiu náterov, omietok a kobercov s nízkym obsahom prchavých organických látok.

Tým, že sa budova realizovala v takzvanej hnedej zóne, prispelo sa k zamedzeniu zbytočného rozširovania mesta a k ničeniu životného prostredia. Tento stavebný pozemok sa v minulosti využíval počas výstavby stanice metra Radlická (trasa metra B) ako zariadenie staveniska a neskôr tu bolo parkovisko charterových autobusov. V rámci stavby centrály sa investor snažil o zachovanie charakteru Radlíc a to pomocou výsadby stromov a ochrany zelených plôch.

Centrála banky má dobrú dopravnú dostupnosť a napojenie na mestskú hromadnú dopravu. Je umiestnená nad stanicou metra – linka B, desať minút od centra Prahy. Budova sa nachádza aj v blízkosti električkových a autobusových liniek a má podzemné parkovisko pre 513 áut a 62 bicyklov.





Ekonomické aspekty
Na stavbe pracovalo počas vrcholiacich stavebných prác až 850 stavebných robotníkov. Na stavbe sa podieľali aj subdodávatelia z iných častí Českej republiky, zo Slovenska a z Rakúska.

Viac ako 90 % použitých stavebných materiálov sa vyrobilo alebo získalo zo zdrojov do 800 km od staveniska, väčšina v rámci Českej republiky.



Environmentálne aspekty
Stavenisko sa pred výstavbou vyčistilo spracovaním kontaminovanej pôdy a existujúci odpad sa buď opätovne využil, alebo odstránil. Pôvodne sa pozemok využíval ako skládka nebezpečného odpadu.

Kontaminovaná pôda sa ošetrila priamo na mieste uplatnením prirodzených biologických procesov. Viac ako 75 % stavebného odpadu sa znovu použilo na iný účel vrátane 10 000 kubických metrov betónu z pôvodných konštrukcií, ktorý sa rozdrvil a použil na stavbe. Päťdesiatpäť ton kontaminovaných drevených železničných podvalov, ktoré sa nedali opätovne použiť, sa bezpečne zlikvidovalo v účelových zariadeniach na nebezpečný odpad.

Všetci stavební robotníci a zamestnanci subdodávateľov prešli školením o životnom prostredí zameraným na riziká a preventívne opatrenia v priebehu výstavby. Počas výstavby sa preferovali ekologicky šetrné stavebné materiály – prírodné, z miestnych zdrojov a netoxické. Hluk zo stavby nebol veľkým problémom z dôvodu dostatočnej vzdialenosti staveniska od obytných častí. Znečistenie prachom sa muselo v priebehu výstavby redukovať pravidelným postrekom.

Budova sa obmedzením vertikálnych roz­merov a pokrytím približne polovice územia zelenou vegetáciou začlenila do prirodzeného prostredia Radlíc. Existujúce stromy v okolí stavby sa zachovali.

Zelená strecha

Na streche budo­vy sa nachádza 2 500 m² trávnika a rozličné druhy malých kríkov vrátane popínavých rastlín, ktoré zakrývajú časti fasády. Popínavé rastliny sa použili aj v rámci vnútorných dvorov, čím sa podarilo opticky prepojiť strešné záhrady s vnútorným prostredím.



Na streche je vysadená nízko rastúca vegetácia, stromy a kroviny vo vrstve substrátu s hrúbkou až 1,6 m. Zelená strecha a popínavé rastliny na fasádach zlepšujú tepelnoizolačné vlastnosti budovy a redukujú efekt mestského tepelného ostrova.

Centrála banky využíva sofistikovaný klimatizačný systém, prirodzené vetranie, prirodzené svetlo a automatický kontrolný systém vnútorného prostredia. Automatický kontrolný systém vnútorného prostredia využíva o viac ako 25 % menej energie, ako je povolených 4,1 MW ročne. Počas chladného počasia sú chladiace jednotky schopné pracovať v režime tepelného čerpadla, a tak efektívne vyhrievať budovu.

Otvárateľné okná a prieduchy umožňujú prirodzené lokálne a centrálne riadenie chladenia počas teplého počasia. Automatické externé žalúzie redukujú nadmerné oslnenie a vnútorné osvetlenie je regulované senzormi v závislosti od úrovne intenzity denného svetla, čím sa znižuje spotreba elektrickej energie budovy.
S cieľom zníženia svetelného znečistenia je v čase od 1.00 hod. do 5.00 hod. všetko externé osvetlenie zhasnuté.

Efektívna zdravotechnika v rámci budovy prispela k zníženiu spotreby vody o 20 % v porovnaní s klasickými českými budovami. Prepracovaným systémom zberu dažďovej vody zo strechy sa podarilo znížiť vonkajšiu spotrebu pitnej vody, ktorú by bolo inak nutné použiť na jej zalievanie, o viac ako 50 %. Strešné záhrady sú kompletne zavlažované automatickým systémom dažďovej vody. V podzemných rezervoároch sa zachytáva a vytvára zásoba vody na využitie počas suchých období.

Banka sa zároveň zapojila do českého programu zelenej energie, ktorý by mal zabezpečiť, aby minimálne 35 % spotreby elek­trickej energie v budove pochádzalo z obno­viteľných zdrojov energie v Českej republike vrátane vodných a veterných elektrární.

TEXT: (-ad-)
FOTO: ČSOB

Článok bol uverejnený v časopise Stavebné materiály.