M. Brichtová: Na ceste k európskym štandardom

S každým ukončeným ročníkom sa tlačí na úvod otázka o porovnaní kvality prihlásených stavieb s uplynulými ročníkmi. Má táto kvalita stúpajúcu tendenciu?
Podľa toho, z akého hľadiska. Združenie ABF Slovakia si pri vyhlásení tohto ročníka vyčítalo, že nevyčiarklo z preambule štatútu jednu z motivácií stavieb ku kvalite komplexnej realizácie, a to „dosiahnutie európskych štandardov“. Dnes sme veľmi radi, že tam tie tri čarovné slovíčka zostali. Odborná porota, a najmä zahraniční porotcovia pri obhliadke stavieb skonštatovali, že ani jedna novostavba či rekonštrukcia na Slovensku prihlásená do súťaže nespĺňa z hľadiska energetickej efektívnosti ani minimum, aby dostala stavebné povolenie v Rakúsku či Nemecku.
 

Podarilo sa súťaži Stavba roka dostatočne odlíšiť od ostatných podujatí odmeňujúcich významné stavebné diela na Slovensku?
Sme presvedčení, že áno. Prostredníctvom stavby neprezentujeme len architektov a ich ateliéry, ale aj projektantov rozhodujúcej odbornej časti – fyzické či právnické osoby s autorizáciou v Slovenskej komore stavebných inžinierov, hlavného stavbyvedúceho, či dokonca aj dozornú činnosť. Samozrejme, počas 17-ročnej tradičnej prezentácie aj hlavného zhotovovateľa či stavebníka i developera, a to všetko bez ohľadu na štátnu príslušnosť fyzických osôb či krajinu registrácie právnických osôb ich realizácie.
 

Súťaž zaštítil prezident SR, na udeľovaní bol aj prvý podpredseda vlády SR – v kuloároch sa hovorilo o spolitizovaní súťaže. Aký je váš názor?
A nielen v kuloároch... Spomínam na prvý ročník Ceny primátora hlavného mesta SR Bratislavy. Zriadil ju jej bývalý primátor Andrej Ďurkovský so zámerom zviditeľniť vydarené novostavby či rekonštrukcie na území hlavného mesta. Najviac sa pred rokmi dotkla táto cena niektorých architektov svojím ráznym poslaním vzhľadom na pre nás ešte stále mladú históriu neúspešného budovania socializmu či obdobia kultu osobnosti... Dnes niektorí z týchto architektov, a to v pozitívnom slova zmysle, lobujú za túto cenu pre svoju bratislavskú stavbu. Teda akoby dozreli intelektuálne a zákonite aj politicky. Nedá mi nespomenúť, že nový primátor Bratislavy Milan Ftáčnik súhlasil, keď sme ho oslovili, aby pokračoval v tradícii udeľovania tejto ceny. Týmto súhlasom s touto profesionálnou, nie bežnou širokou verejnou prezentáciou hlavného mesta, opäť potvrdil svoju rozhľadenosť a strategické myslenie.
 

Navyše, cenu verejnosti odovzdáva prvá dáma...
Áno, pred tromi rokmi sa začala tradícia odovzdávania Ceny verejnosti prvou dámou Slovenskej republiky či pred pätnástimi rokmi tradícia udeľovania Ceny ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (predtým ministra výstavby) priamo ministrom. Tieto tri osobnosti sa zúčastnili aj na tohtoročnom galavečere. Aj zahraniční účastníci súťaže Stavba roka, aj zahraniční hostia to vnímajú ako vysoké pozitívum pre imidž každej súťaže a blahoželajú nám, že jej úroveň dokázala osloviť významné osobnosti, ktoré svojím statusom presahujúce hranice Slovenska. K zaujímavostiam patrí, že už aj najznámejšia a najvýznamnejšia cena pre architektov – Cena Dušana Jurkoviča – je v tomto ročníku prvý raz pod záštitou prezidenta SR i primátora hlavného mesta SR Bratislavy.
 

Stavbou roka sa stala novostavba Univerzitnej knižnice Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, čo pre mnohých bol prekvapujúci verdikt poroty. Čím podľa vás táto stavba porotu zaujala?
Netrúfnem si hovoriť za porotu, možno len niekoľko viet hodnotenia z jej posudkov, určených aj verejnosti: „... opti­málne osadenie stavby na pozemku areálu Univerzity Konštantína Filozofa“; „... vyriešenie stiesnených pomerov medzi jestvujúcou zástavbou a valcovitou prístavbou, čím sa vylúčil konflikt medzi pôvodnou budovou a novostavbou knižnice“; „... perfektné dotiahnutie celkového architektonického riešenia až do absolútnej prehľadnej jednoduchosti, čo má byť vždy konečným cieľom každého riešenia“; „.. efektívne vyriešenie nízkej spotreby energie hlbokými traktmi, optimálnym pomerom plochy fasády k ploche budovy a dobrou ochranou proti prehrievaniu budovy slnolamami“ atď. 
 


Bol to aj váš tip alebo ste mali iného favorita?
Priznám sa, nebol to môj tip na hlavnú cenu v tejto súťaži, kde sa hodnotia realizované stavby s komplexným kvalitným vyhotovením na všetkých úrovniach investičného procesu výstavby. Zaujímalo by ma, ako uspeje táto stavba vo dvoch čisto architektonických súťažiach – v Cene za architektúru CE.ZA.AR. či v Cene Dušana Jurkoviča. Osobne som mala viac tipov, napríklad bratislavskú novostavbu Terminál – Letisko M. R. Štefánika. 
 

Prvý raz v histórii tejto súťaže udelila odborná porota aj svoju zvláštnu cenu, a to Cenu poroty za netradičné priestorové stvárnenie budovy z hľadiska stavebno-konštrukčného a interiérového dizajnu. Ide o ďalšie rozšírenie atraktívnosti súťaže?
V tomto prípade nie. Je to zvláštna cena so všetkým, čo slovo „zvláštna“ v slovenskom jazyku znamená. Nebude teda tradíciou. Celkové hmotovo-priestorové riešenie stavby SIGNUM M & S, dostavby areálu spoločnosti Víno Mrva & Stanko, a. s., III. etapa, jej stavebno-konštrukčný a interiérový dizajn zaujali porotu natoľko, že sa rozhodla jej udeliť svoju cenu, pretože žiadna, nazvime to z „čiastkových“ cien vyhlasovateľov, nevystihovala podstatu kvality tejto vydarenej stavby.
 

Už tretíkrát ste vyhlásili aj Cenu verejnosti. Ako sa vám osvedčil model oslovenia laickej verejnosti? Mnohí architekti hovoria, že práve táto cena je tou najcennejšou...
Aj nám niektorí – nielen architekti – hovoria, že si viac vážia vyše mesačnú prezentáciu ich stavieb na známom internetovom portáli zoznam.sk ako v televíziách. Dôvod: vysoká návštevnosť hlasovacej stránky. Minulý ročník to bolo o niečo viac ako 300-tisíc zobrazení, v tomto ročníku už 383 649. Hoci v mnohých prípadoch platí Vox populi, vox Dei, z odborného hľadiska nemožno hlas laickej verejnosti považovať za profesionálne hodnotenie architektonického diela... Nepomôžu ani super kvalitné fotografie od profesionálnych fotografov, lebo práve tie skresľujú skutočnosť. Platí to aj pre Univerzitnú knižnicu Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Odborná porota jej udelila hlavnú cenu a v internetovom hlasovaní verejnosti sa ocitla až na 18. priečke! Napriek konfrontácii širokej verejnosti a odbornej poroty možno konštatovať, že táto cena plní úlohy osvety v oblasti výstavby a architektúry, zvyšuje náš vedomostný potenciál, a tým zákonite naše sebavedomie napríklad pri petičných aktivitách či zaujímaní stanovísk k územným plánom rozvoja obcí, miest, regiónov atď.
 

Má široká verejnosť záujem o súčasnú architektúru a vôbec o stavebníctvo?
Podľa záujmu verejnosti o internetové hlasovanie v Cene verejnosti, a nielen v súťaži Stavba roka, zrejme záujem má. Je to odvetvie, ktoré sa nás všetkých bytostne dotýka. Je úzko, ba až nerozlučne späté s naším životným prostredím, v ktorom žijeme. Súčasťou neho sú aj stavebné diela, ktorých úlohou okrem iného je ho aj zveľaďovať.
 

Uplynulý rok ste sa vyjadrili, že originalita v súčasnej architektúre ide na úkor funkčnosti, úžitkových a ekonomických parametrov. Zmenilo sa niečo v tomto smere?
Myslím, že ani nie, čo dokumentujú aj niektoré stavby v tohtoročných prezentačných súťažiach. Nestačím sa diviť, že túto „parádu“ sú v súčasnosti stavebníci či developeri ochotní zaplatiť... Či naopak, oni sú tí, čo nútia architektov vytvárať im takéto pamätníky svojich osobností pre budúce generácie? Tento môj názor však berte len ako názor jedného zo zástupcov verejnosti, možno trochu viac v tomto odvetví rozhľadenejšieho.
 
Myslíte, že súťaže ako Stavba roka môžu posunúť úroveň architektúry na Slovensku?
Stavba roka nie je čisto architektonickou súťažou, ale ako nám dosiaľ jej 17 ročníkov prezentovalo, rozhodnutie poroty bolo podmienené dôrazom na dobrú architektúru, a to vo väčšine prípadov. To znamená, že ak organizátor ABF Slovakia bude túto súťaž trvalo rozvíjať, stúpne  priam zákonite aj jej prestíž. Možno predpokladať, že to je dostatočnou motiváciou aj pre architektov i projektantov, aby navrhovali stavby s tým, že majú šancu získať okrem iného aj prestížne ocenenie Stavba roka s jeho širokou medializáciou a váhou v jeho referenciách. Toto je dnes hlavnou motiváciou napokon aj hlavných zhotovovateľov a developerov, ako aj jej organizátora ABF Slovakia.
 
Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.