Vyššie náklady
Celkové náklady na rekonštrukciu Zimného štadióna Ondreja Nepelu sa vyšplhali na vyše 96 miliónov eur. Podľa primátora Bratislavy Milana Ftáčnika v tejto sume sú zahrnuté aj investície do infraštruktúry, búrania cyklistického štadióna či vnútorného vybavenia. Ide o náklady, ktoré sa doteraz príliš nespomínali. „Pre nás z toho vyplýva, že potrebujeme uvoľniť ešte 30 miliónov eur. Čiastočne sme to riešili rozhodnutiami v minulom roku o reštrukturalizácii nezaplatených faktúr dodávateľovi. Riešilo sa to takým spôsobom, že tie faktúry na seba prevzala banka, ktorá má vzťah s mestom, a dohodol sa splátkový kalendár na tri roky,“ vysvetlil Ftáčnik.

Podobným spôsobom mesto navrhuje reštrukturalizovať ďalších 14,5 milióna eur. Mesto zároveň vedie rokovania s vládou SR. Žiada od nej 12 miliónov eur. „Tým by sa záťaž, ktorá je len na pleciach mesta, znížila o 12 miliónov eur a zostalo by nám vyfinancovať 18 miliónov a reštrukturalizáciu z minulého roka," podotkol Milan Ftáčnik. Mesto už na rokovaniach s ministrom financií avizovalo, že spomínaných 30 miliónov nie je schopné zaplatiť len z vlastných zdrojov. „Musíme získať aj pomoc štátu, v akej výške, to je otázkou rozhodnutia vlády,“ dodal primátor.



Zmluvy medzi mestom a organizátorom
Poslanci na mestskom zastupiteľstve upozorňovali, že mesto by malo z pripravovaných akcií v zrekonštruovanom štadióne profitovať. V prípade majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji výnosy podľa Milana Ftáčnika upravujú zmluvy z minulosti medzi mestom a organizátorom. „Tam sú všetko veci regulované Medzinárodnou federáciou ľadového hokeja, mnohé veci musíme robiť podľa stanovených pravidiel,“ podotkol primátor.

Potvrdzuje to aj vyhlásenie organizačného výboru MS 2011, v ktorom sa uvádza, že organizátori hokejových majstrovstiev sveta 2011 sa nemôžu podieľať na rekonštrukcii zimného štadióna v Bratislave. Aj v iných krajinách je neobvyklé, aby organizátori prispievali na stavbu či rekonštrukciu haly. Zimný štadión Ondreja Nepelu si pre potreby svetového šampionátu iba prenajmú a po jeho skončení ho odovzdajú jeho majiteľovi.


Osobitým problémom je doprava, ale tá by podľa garanta projektu mobility Ctibora Kováča nemala skolabovať a nápor vozidiel by sa mal zvládnuť. Vzhľadom na polohu štadióna bratislavský magistrát predpokladá, že návštevníci budú využívať mestskú hromadnú dopravu, ktorá bude posilnená a zadarmo pre každého, kto má kúpený platný lístok na zápas. Doprava v hlavnom meste bude výsledkom spolupráce mesta, štátnej a mestskej polície, ale aj organizácie, ktorá zabezpečuje projekt mobility.

Rekonštrukcia Zimného štadióna Ondreja Nepelu Miesto:  ul. Odbojárov, Bratislava Autori:  Ing. arch. Dušan Fischer, Ing. arch. Ján Jacko, Ing. arch. Richard Koseček, Ing. arch. Zoran Samoľ, Ing. Mojmír Vychodil Spolupráca:  Bc. Matej Brzý, Ing. arch. Viktor Fuček, Ing. arch. Igor Lauko, Ing. arch. Michal Valúšek Interiér:  Ing. arch. Katarína Fischerová, Ing. arch. Dušan Kolenkáš, Ing. arch. Tamara Závodná, Ing. arch. Juraj Závodný Hlavný projektant: Fischer, s. r. o. Investor:  Generálny investor Bratislavy Celkové náklady stavby: približne 85,8 mil. € Začiatok výstavby:  5/2009 Koniec výstavby: 2/2011 Počet miest na sedenie: 10 000 Počet parkovacích miest: 372 Generálny dodávateľ: INGSTEEL, s. r. o Vzduchotechnika, chladenie, meranie a regulácia, ľadová plocha, vykurovací systém: TECHTEAM, s. r. o. Chladená plocha:  4 500 m2

Zväčšiť mapu



Architektonický koncept

Čas a peniaze – to boli hlavné limity pre prácu architektov, ktoré ovplyvňovali výslednú podobu diela. Architekti mali totiž k dispozícii od začiatku zadania po ukončenie realizácie len dva a pol roka, nehovoriac už o priškrtených finančných prostriedkoch. Navyše, ďalšie problémy sa vyskytovali aj počas výstavby (napr. statika), iné sa objavili tesne pred dokončením v podobe určenia kompetencií a funkcií užívateľa STARZ.
„Základnou filozofiou bolo, aby nová aréna bola nielen stánkom pre šport, ale aj miestom stretávania sa ľudí a trávenia ich voľného času,“ hovorí spoluautor koncepcie Ing. arch. Dušan Fischer. „Celý objekt vnímame v kontexe mestského centra ako spiaceho obra na parteri obchodných funkcií, ktorý sa prebúdza v čase masových podujatí a diváci mu vdychujú vždy nový život.“

Architektonickú rekonštrukciu zimného štadiónu ovplyvnilo niekoľko zásadných okamihov: génius loci najstaršieho slovenského zimného štadióna, zámer rekonštruovať objekt na viacúčelovú halu a vytvorenie nového námestia v predpolí objektu s koncepčným riešením dopravy v širšom kontexte.



Urbanistický koncept spočíva v zapojení objektu do organizmu mesta prostredníctvom novovytvoreného nástupného námestia v čele objektu a využití parteru na nájomné mestské funkcie – maloobchod. Tento zámer podporili architekti štyrmi dvojicami spúšťacích nožnicových schodov orientovaných na námestie. Tie sa spustia len v čase masového podujatia na potrebný čas a po skončení sa vytiahnu, čím uvoľnia parter pre pohyb ľudí, hovorí architekt Fischer. „Schody tak neblokujú pohyb ľudí v parteri pri obchodných jednotkách a na priľahlom námestí. Umožňujú život mestského parteru nezávisle od prevádzky štadióna.“

Schodiská sú charakteristickým znakom rekonštruovaného zimného štadióna a svojím podsvietením spoluvytvárajú jeho atmosféru. „Veríme, že spúšťanie a vyťahovanie schodísk bude súčasťou tak­povediac divadla v aréne,“ dodáva Dušan Fischer. „Ide o štyri dvojice nožnicových oceľových schodísk, ktoré dostávajú divákov na každé podlažie. Ich priestor je zasklený, ale nie je zateplený – ide len o akési závetrie.“



Konštrukcie a fasáda
K najvýznamnejším konštrukčným zásahom patrilo nové prekrytie celého štadióna oceľovou konštrukciou s veľkorysým rozponom na 76 metrov, nesenou novými stĺpmi v module 10 metrov, ktorá ukryla pôvodnú železobetónovú konštrukciu hľadiska. Toto riešenie umožnilo zbaviť sa súčasných stĺpov v hľadisku, ktoré tvorili negatívny poznávací znak starého zimného štadióna – stĺpy od desiateho radu prekážali divákom vo výhľade. Medzi novou oceľovou a pôvodnou železobetónovou konštrukciou vznikla výrazná dilatácia s možnosťou pohybu až 7 cm.

Výrazným zásahom do koncepcie okolia je aj zasklená fasáda, ktorá má byť akýmsi závojom zo skla a ocele zahaľujúcim pôvodnú betónovú historickú časť hľadiska. Fasáda sa rozšírením pôdorysov o divácke prestávkové priestory posunula nad chodník a do predpolia objektu. Moderný výraz fasády zodpovedá súčasným požiadavkám a čiastočne neutralizuje veľkú hmotu štadióna. Poprelamované reflexné a transparentné sklo použité na fasáde je súčasne prostriedkom na vyjadrenie obsahu objektu – chladu a horúcich vášní. Skreslený odraz okolia v celosklenenej dvojplášťovej fasáde sa počas podujatí zmení vysvietením spoločenských priestorov na živý výklad vnímateľný z exteriéru.



Viacúčelová hala
Z výrazných zmien vnútri spomeňme ešte zdvihnutie ľadovej plochy o 1,8 metra, čím sa zlepšila krivka viditeľnosti, pričom divácke sedadlá sú situované až ku sklu oddeľujúcemu ľadovú plochu od hľadiska. Rozšírili sa aj prestávkové priestory s kvalitným diváckym komfortom, nechýba ani Sieň slávy slovenského ľadového hokeja. Projekt sa snažil vylepšiť komunikačné jadrá, únikové cesty, pribudli nové nástupy.

„Všetky zmeny sme riešili aj s ohľadom na požiadavku viacúčelovosti haly, čomu sme prispôsobili technické vybavenie objektu, ako sú osvetlenie, televízne okruhy a ozvučenie priestoru,“ dodáva architekt Fischer. „Viacúčelová hala by tak mala zúročiť mestské a štátne investície aj cez organizovanie umeleckých podujatí (koncerty, televízne šou).“

Súčasťou rekonštrukcie zimného štadióna je aj bývalý objekt tréningovej haly, na mieste ktorého vznikli dve nové dve ľadové plochy s podzemným parkoviskom, kde je 365 parkovacích miest. Tieto ľadové plochy zároveň spĺňajú podmienku mesta na možnosť verejného korčuľovania.

Chladenie ľadu Cesta, ako ľad vyrobiť, je umelá, využíva fyzikálne vlastnosti chladiva, ktoré je prírodné – amoniaku. Je to cesta, o ktorej sa dnes veľa hovorí – návrat k prírode. V chladiacom systéme je použité prírodné chladivo, ktoré má nulový vplyv na ozónovú vrstvu, a teda aj na globálne otepľovanie. V porovnaní s inými systémami pracuje navrhnutý systém s najvyššou účinnosťou – príprava ľadu si vyžaduje najmenej energie, pričom na zabezpečenie kvality ľadu sa využíva prirodzená vlastnosť chladiva, že vyparovanie sa deje prísunom tepla pri stálej teplote. Technicky je zariadenie koncipované tak, aby náplň chladiva bola čo najmenšia, pričom celý okruh je rozdelený na niekoľko oddeliteľných častí, aby sa tak znížila miera rizika v prípade úniku. Pracovať môže úplne automaticky, riadi a chráni ho priemyselný automat, počnúc riadením požadovanej teploty ľadu, pokračujúc riadením a sledovaním práce piestových kompresorov, ktoré sú srdcom zariadenia, a končiac reguláciou kondenzátorov. Všetko funguje tak, aby chladiace zariadenie spĺňalo najnáročnejšie kritériá na bezpečnú a ekonomicky prijateľnú prevádzku. Možno povedať, že ak zariadenie navrhla a realizovala odborná firma so skúsenosťami a znalosťami predpisov a špecifík pri použití amoniaku, netreba sa ho obávať. Květoslav Nikodem (Autor je člen projekčného tímu pri rekonštrukcii ZŠ Ondreja Nepelu) Vykurovací systém, chladenie Vykurovací systém vychádza z horúcovodnej odovzdávacej stanice tepla (OST), ktorá je rozdelená na sedem vykurovacích okruhov určených podľa svojej prevádzkovej funkcie. Neregulované okruhy slúžia potrebám vetracích súprav VZT, dverných clôn a na technológiu úpravy ľadu. Ekvitermne regulované okruhy slúžia na prevádzku vykurovacích telies predovšetkým v zázemí oboch hál, na podlahové vykurovanie v sprchách a wellness šatní hráčov a na prevádzku jednotiek fancoil. OST je navrhnutá ako kompaktný expanzný automat vybavený vákuovým odplynením vykurovacej vody. Príprava teplej vody je riešená s čiastočnou akumuláciou (doskový výmenník + zásobník 3 000 l). Výkon OST je limitovaný prípojkou tepla z Bates, na 3,3 MW, pričom súčtový výkon spotrebičov je 4,4 MW (bez vplyvu súčasnosti). Z tohto dôvodu sú všetky spotrebiče osadené hydronickými armatúrami (integrovaný regulačný ventil s pohonom a automatickým obmedzovačom prietoku), ktoré zabezpečia dynamický chod sústavy, a to len s minimálne potrebnými nárokmi na dopravované množstvo vykurovacej vody a na prácu obehových čerpadiel. Všetky čerpadlá v dynamickej časti sústavy sú s elektronickou reguláciou otáčok v konštrukčnom vyhotovení maximálnej energetickej účinnosti (A). Statické časti sústavy sú vybavené vyvažovacími ventilmi na nastavenie požadovaného prietoku. Chladiace systémy sú dva s distribúciou do spotrebičov podľa prevádzkovej funkcie oboch okruhov. Zdroj s výkonom 2,1 MW slúži potrebám vetracích súprav VZT a jednotkám fancoil. Expanzný automat vodného aj glykolového okruhu k chladiacim vežiam je vybavený vákuovým odplynením chladiacej vody. Súčtový výkon inštalovaných spotrebičov je 2,8 MW (bez vplyvu súčasnosti). Menší zdroj chladu s výkonom 0,22 MW slúži v prenajímateľných priestoroch a je tiež vybavený vákuovým odplynením. Rovnako ako pri vykurovaní sú obe sústavy navrhnuté ako dynamické s čerpadlami s elektronickou reguláciou otáčok, na všetkých spotrebičoch sú osadené hydronické regulačné armatúry. Hlavnou prednosťou systémov vykurovania a chladenia je dosiahnutie maximálnych prevádzkových úspor, teda v žiadnej časti sústavy nehrozia nadprietoky, ale vždy len aktuálne potrebné distribuované množstvo vykurovacej, respektíve chladiacej vody. Radim Šelong (Autor je člen projekčného tímu pri rekonštrukcii ZŠ Ondreja Nepelu.)

Ľudo Petránsky
Foto: Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.