Tandem Ferrari + Kaplický priniesol splnený sen o múzeu

Dva svety
„Múzeum je poctou môjmu otcovi, ktorý hlboko miloval Modenu,“ povedal Piero Ferrari, ktorý sa stal čestným prezidentom nadácie múzea. „Každému poskytuje možnosť nájsť veľa inšpiratívneho o Enzovi Ferrarim, o jeho životnom príbehu, ale aj o spojovacích článkoch medzi mestom a svetom motorov. Zameranie nového múzea sa vhodne dopĺňa s Ferrariho múzeom v Maranelle, v ďalšom podstatnom mieste v živote môjho otca.“

Ako vyzerá pocta Enzovi Ferrarimu? Ako zhmotnený sen. Ako elegantné línie modelu Ferrari prevedené do architektonického tvaru. Ako vízia o svete vzpínajúceho sa žrebca. Ako futuristický dizajn s príťažlivým obsahom… Už samotná žiariaca žltá zvlnená strecha široko-ďaleko naznačuje, že pod ňou sa neskrývajú artefakty dávnych časov, ale tvary nadčasového automobilového dizajnu. Žltá je totiž erbovou farbou Ferrari a tvar hliníkovej strechy pripomína kapotu prvých pretekárskych áut aj s charakteristickými chladičmi. So zasklenou fasádou má za úlohu slúžiť ako otvorený výstavný priestor pre športové autá. Okrem značky Ferrari pripomenie múzeum aj ďalších výrobcov sídliacich v oblasti medzi Modenou a Imolou – ako napríklad De Tomaso, Lamborghini, Maserati, Minardi a Ducati.

„Na to, že to je futuristická stavba, tak je tam veľmi podstatný fakt, že ide o stavbu s inšpiráciou otec a syn, keď otec drží ochrannú ruku nad synom,“ približuje koncept vdova po Janovi Kaplickom Eliška Kaplický. „Tá kapota môže pripomínať aj kĺby na ruke, nie je to len kapota auta. Je to spojenie tradície rodiny Ferrari.“

Svojím polkruhovitým tvarom ochraniteľsky obopína pôvodný dvojposchodový dom, v ktorom sa Enzo Ferrari v roku 1898 narodil a kde je stála výstava o jeho živote. Obidve budovy majú výšku 12 metrov a Kaplickému sa podarilo vytvoriť atraktívne napätie medzi tradíciou a budúcnosťou, medzi klasickým domom z tehál a avantgardnou architektúrou plnou najmodernejších technológií.

Využitie solárnych panelov, riadeného mikroprúdenia vzduchu či tepelných čerpadiel spôsobuje len polovičnú spotrebu energie oproti rovnako veľkým budovám. Toto múzeum je zároveň prvým v Taliansku, ktoré využíva geotermálnu energiu.

Sklenená fasáda je tvarovaná so sklonom jednotlivých tabúľ v uhle 12,5 stupňa. Každá okenná tabula je opatrená oceľovými lanami, ktoré udržia tlak až 40 ton na meter štvorcový. Slovami výkonného prezidenta nadácie Casa Natale Enzo Ferrari Maura Tedeschiniho, „...múzeum takého človeka, akým bol Enzo Ferrari, sa nemôže inšpirovať iba estetickými kvalitami, ale musí byť aj technologickým míľnikom“.

Nové Múzeum Enza Ferrariho Miesto: Via Paolo Ferrari 85, Modena, Taliansko Klient:  Fondazione Casa Natale Enzo Ferrari Architekt:  Jan Kaplický (Future Systems) Projektový architekt: Andrea Morgante Súťažný tím: Jan Kaplický, Andrea Morgante, Liz Middleton, Federico Celoni Umelecký riaditeľ:Andrea Morgante (Shiro Studio) Výstavný dizajn: Jan Kaplický, Andrea Morgante (Shiro Studio) Architektonická súťaž: 2004 Začiatok výstavby: 4/2009 Ukončenie výstavby: 2/2012 Otvorenie múzea:10. 3. 2012 Plocha pozemku: 10 600 m2 Podlahová plocha:5 200 m2 (4 200 m2 Galleria / 1 000 m2 Casa Natale) Stavebné náklady: 14,2 mil. € Celkové náklady: 18 mil. €

Kaplického myslenie, Morganteho rozhodnutia
Nová svätyňa priaznivcov značky Ferrari je teda posledným realizovaným projektom architekta Jana Kaplického, ktorý pripravil vo svojom štúdiu Future Systems. Po výhre v architektonickej súťaži z roku 2004, ktorú oboslalo desiatky špičkových svetových ateliérov, sa zdalo, že múzeu nič nebráni pri realizácii. Príchod ekonomickej krízy ju však odsunul.

Stavať sa začalo až v roku 2009, tesne po smrti Jana Kaplického. Projekt za 18 miliónov eur nakoniec prevzalo Shiro Studio pod vedením Andreu Morganteho, bývalého spolupracovníka Kaplického z Future Systems. A práve taliansky architekt má podľa mnohých ľudí podiel na konečnej podobe múzea. Tá sa však podľa českej architektky Evy Jiřičnej takmer nelíši od pôvodného návrhu. Okrem futuristického tvaru novej galérie navrhol Kaplický aj veľkú časť interiéru.

Niektoré dôležité rozhodnutia ale po smrti Kaplického musel v priebehu stavby urobiť Andrea Morgante už sám. Napríklad zvoliť odtieň žltej na streche. „Vedel som, že mal rád autá a autobusy. Navrhol tiež dva autobusy pre Londýn. Rozhodol som sa použiť krásny žltý odtieň autobusov mestskej hromadnej dopravy, ktoré denne križujú Modenu. To sa všetkým veľmi páčilo. Snažil som sa použíť jeho myslenie v súvislostiach s vecami, ktoré nás obklopujú,“ vysvetlil Morgante pre Český rozhlas.

Listovanie v knihe života
Jan Kaplický už ale nestihol navrhnúť interiér rodného domu Enza Ferrariho. Pri ňom sa Andrea Morgante rozhodol vydať vlastnou cestou.

„Nechcel som kopírovať jeho štýl, keďže to bolo treba navrhnúť úplne celé. Čo Jan rozpracoval, ja som dokončil v štýle jeho štúdia Future Systems. Tu som sa rozhodol pre svoj vlastný štýl, v ktorom ale ten jeho svojím spôsobom žije ďalej. Profesionálne som totiž vyrástol predovšetkým pri ňom, takže je v tom aj symbolika,“ hovorí Morgante.

Morgante pojal rodný dom Enza Ferrariho ako knihu života, v ktorej sa dá listovať. Interiér navrhol tak, aby človek nikdy nevedel, čo bude nasledovať na ďalšej stránke. Presne, ako je to v živote.

Jan Kaplický (1937 – 2009) ešte v Čechách vyštudoval pražskú Vysokú školu umeleckopriemyslovú, do Anglicka emigroval v roku 1968. Približne prvých desať rokov pracoval pre iné ateliéry, v roku 1975 získal britské občianstvo a roku 1979 založil s Davidom Nixonom štúdio Future Systems. Jeho partnerkou bola aj architekta Eva Jiřičná. Česi si Kaplického pripomenuli až potom, čo sa proti jeho víťaznému návrhu na novú budovu Národnej knižnice postavili špičky pražskej ODS a prezident Václav Klaus. Realizácia bola nakoniec zrušená. V súčasnosti ožíva iný Kaplického projekt, ktorému pomáha Eva Jiřičná: ide o koncertnú sieň v Českých Budějoviciach v tvare morskej raje.

(pet)
Foto: Foto Studio 129

Článok bol uverejnený v časopise ASB.