Električka v Petržalke – urbanistická súťaž

V Bratislave sme si ešte nestihli zvyknúť na to, že infraštruktúrne projekty a veľké verejné investície môžu vychádzať zo súťaže návrhov, kde svoj názor vyslovia odborníci – urbanisti, architekti či dopravní inžinieri. Hneď prvá takáto súťaž o petržalskej električke priniesla viac otáznikov ako odpovedí.

Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy sme oslovili s otázkami o ďalšom priebehu 2. etapy projektu Nosného dopravného systému v Bratislave, teda električky v Petržalke od Bosákovej ulice až po Janíkov dvor. Na niektoré odpovedal Ing. Tibor Schlosser, hlavný dopravný inžinier Bratislavy, a na ostatné Ing. arch. Ingrid Konrad, hlavná architektka Bratislavy. Vzhľadom na to, že okolo výsledkov súťaže nastal nejasný informačný šum, odpoveď na poslednú otázku Ingrid Konrad rozšírila o vyjadrenie k celkovému priebehu súťaže.

Aký je časový harmonogram 2. etapy (vrátane priebehu súťaže návrhov na urbanistické riešenie centrálnej osi Petržalky) verejného obstarávania na zhotovovateľa projektovej dokumentácie petržalskej električky?

Tibor Schlosser: V súčasnosti je platná zmluva s konzorciom na 2. etapu do úrovne projektovej dokumentácie na územné rozhodnutie. Potom bude musieť prebehnúť nová súťaž na dodávateľa projektovej dokumentácie na stavebné povolenie, ako aj na realizáciu. Možno to pripraviť aj pomocou žltého ­FIDIC-u, kde by bola jedna súťaž a vyberal by sa jeden subjekt na projektovú dokumentáciu aj na realizáciu. Predpokladá sa, že sa to udeje do konca roka 2015, aby sa mohlo kontinuálne pokračovať.

Aký je predpokladaný časový harmonogram realizácie stavebného diela električkovej trate v Petržalke?
Tibor Schlosser: Roky 2016 až 2019.

Aká je predpokladaná cena projektovej dokumentácie?
Tibor Schlosser: Cena nie je známa. Bude až po verejnej súťaži.

Z akých zdrojov bude projektová dokumentácia financovaná?
Tibor Schlosser: Z európskych fondov – Operačný program doprava (OPD)

Z akých zdrojov bude financovaná realizácia dopravnej stavby samotnej električkovej trate?
Tibor Schlosser: Z európskych fondov – Operačný program doprava (OPD)

Z akých zdrojov bude financovaná realizácia úprav verejného priestoru v okolí električkovej trate?
Ingrid Konrad: EÚ bude financovať len základné „príslušenstvo“ k električkovej trati, t. j. bezprostredné plochy okolo trate vrátane zastávok, nevyhnutné priečne prepojenia so súčasnými komunikáciami, respektíve križovanie s nimi a plochy aj komunikácie dôležité na napojenie na doplnkovú autobusovú dopravu.

Akým spôsobom bude prebiehať participatívne plánovanie a ktoré konkrétne akcie (s časovým rozvrhom) k tomu pripravujete?
Ingrid Konrad: Participácia bude prebiehať vo fáze tvorby zadania urbanistickej štúdie. Bude mať tri fázy – informačnú, aktívnu (napr. formou Urban walk) a prieskum. Mala by prebiehať v auguste a septembri 2014.

Trasa električkovej trate je už pevne stanovená alebo je možné ešte stále uvažovať o alternatívnom trasovaní, alebo aj alternatívnom uložení trate – pozemná, estakádová, zapustená, iné…?
Ingrid Konrad: Základná os trasovania električky je definovaná a overovala ju urbanistická súťaž návrhov. Odporúčanie Európskej komisie je povrchový variant.  

Do akej miery môže ešte tretia strana (občianske združenia alebo aktivisti) zasiahnuť do spôsobu vedenia trate?
Ingrid Konrad: Trať je nevyhnutné viesť v súlade s technickými možnosťami, čo najviac rešpektovať prírodné danosti a prispôsobiť im osadenie trate na teréne.

Ktoré pripomienky k územiu zo strany občianskych združení a aktivistov boli prospešné a boli alebo budú zohľadnené vo výslednej projektovej dokumentácii?
Ingrid Konrad: Občania dali jasne najavo, že rozmýšľajú v súlade so súčasnými trendmi rozvoja miest v zmysle tvorby udržateľného rozvoja mesta. Podporili električku a čo sa týka vedenia paralelnej dopravnej komunikácie pozdĺž električkovej trate, dali jednoznačný signál, že nesmie byť vedená po celej dĺžke električkovej trate. Aktívni občania zorganizovali petíciu „Chceme pri Chorvátskom ramene mestský park a cyklotrasy – nie štvorprúdovú cestu“, ktorú, mimochodom, podpísalo približne 6 000 ľudí a na internete sa k nim pridalo ďalších 9 000. Podporili aj vypísanie urbanistickej súťaže. Okrem iného žiadali čo v najväčšej možnej miere zachovať jestvujúce stromy a zelené plochy. Ich požiadavky, ako aj názor širokej verejnosti budeme diskutovať v participačnom procese pri tvorbe zadania, t. j. spolu s obyvateľmi a s autorom víťazného súťažného návrhu budeme hľadať optimálne riešenia, diskutovať o zachovaní a tvorbe nových prírodných plôch a verejných priestorov v kontexte severojužnej rozvojovej osi Petržalky.

Z akého dôvodu majú byť okrem víťaza súťaže návrhov prizvané aj ďalšie dva architektonické tímy?
Ingrid Konrad: Od 1. júla 2013 vstúpila do platnosti novelizácia zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zmena 95/2013 Z. z.) a v intenciách tohto zákona bolo potrebné nastaviť súťažné podmienky súťaže návrhov ako proces verejného obstarávania. To sa od začiatku javilo ako priekopnícka a časovo veľmi náročná práca, ktorej súčasťou boli priebežné konzultácie na Úrade pre verejné obstarávanie, ako aj so Slovenskou komorou architektov pri príprave súťažných podmienok. Ukazuje sa, že definovanie súťaže návrhov v procese verejného obstarávania tak, aby to naozaj zodpovedalo hľadaniu optimálneho riešenia a súčasne aj jeho oceneniu v zmysle zadania zákazky, má pri súčasných právnych predpisoch veľa úskalí, najmä v súvislosti s rokovaním o zmluvných podmienkach, hlavne o cene. Podľa nášho názoru, ako aj názoru komory architektov by vygenerovanie najlepšieho riešenia z urbanistickej súťaže malo byť preferenciou pri zadaní zákazky, pretože tu ide o duševné dielo, nie o nákup tovaru.

V oblasti architektúry, urbanizmu a územného plánovania považujeme za prvoradú kvalitu diela, o ktorej mohla rozhodnúť len verejná anonymná ideová urbanistická súťaž návrhov. Poslaním súťaže návrhov bolo vygenerovať inovatívne a optimálne urbanistické riešenie predmetného územia v kontexte s európskymi dohovormi – primátor Milan Ftáčnik podpísal v roku 2012 v súlade s Programom hospodárskeho a sociálneho rozvoja strategický dokument Dohovor primátorov a starostov európskych miest, ktorým sa Bratislava hlási k plneniu stanovených cieľov stratégie Európa 20-20 znížiť do roku 2020 emisie skleníkových plynov o 20 % oproti roku 1990 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 % a energetickú efektívnosť o 20 %.

Odborná medzinárodná porota vyhodnotila súťaž tak, že na základe bodového hodnotenia udelila prvú cenu návrhu č. 6 – autori: prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., Ing. Ladislav Benček, PRO.BE; spoluautori: Ing. arch. Karol Görner, Ing. arch. Lucia Štefancová; spolupráca: Ing. arch. Igor Hianik, Ing. arch. Nikola Winková. Vzhľadom na veľký, až vyše 30-percentný, bodový rozdiel medzi prvým a ostatnými návrhmi sa porota rozhodla druhú a tretiu cenu neudeliť. Do rokovacieho konania boli na základe súťažných podmienok, kde boli zahrnuté aj požiadavky verejného obstarávania, vyzvaní prví traja súťažiaci v poradí podľa počtu bodov, t. j. aj návrh č. 1 – Združenie „APROX – DOPRAVOPROJEKT“ – autori: Ing. arch. Ľubomír Mezovský, Ing. arch. Jozef Marioth, Ing. Ivan Kačo, a návrh č. 4 – autori: Ing. arch. Tomáš Šebo, Mgr. art. Igor Lichý, Ing. arch. Aleš Hradecký, PhD., Ing. arch. Peter Gura; dopravné riešenie: Ing. Dr. Milan Skyva. Po ukončení urbanistickej súťaže návrhov vyzval vyhlasovateľ podľa zákona o verejnom obstarávaní spracovateľa návrhu, ktorému bola udelená prvá cena, a v zmysle bodového hodnotenia aj spracovateľov návrhov, ktorým porota cenu neudelila a umiestnili sa na štvrtom a piatom mieste.

Z dôvodu procesu verejného obstarávania, v rámci ktorých nemôžu byť do ukončenia súťaže na výber spracovateľa urbanistickej štúdie vôbec zverejnené informácie o priebehu, hodnotení a práci poroty ani nemožno predstaviť ocenené návrhy súťaže, sa na verejnosť dostali len oficiálne informácie z Vestníka verejného obstarávania. Keďže nás  v súvislosti s tým oslovila odborná verejnosť, zverejnili sme na webe mesta všetky súťažné návrhy. Aj v tomto nastavení je proces po súťaži na centrálnu rozvojovú os Petržalky prinajmenšom atypický a všetci zúčastnení, ako aj odborná verejnosť ho vnímajú veľmi kriticky. Samozrejme, že v kontexte celej problematiky to považujem za nešťastné a sledujem diskusiu medzi niektorými kolegami, ktorí, a s tým sa stretávam v mojej krátkej praxi po prvý raz, znevažujú jednomyseľné rozhodnutie medzinárodnej súťažnej poroty ešte pred tým, ako mohol autor ocenený návrh verejne predstaviť. Navonok je to, žiaľ, práve pre architektov neveľmi dobrá reklama, pretože práve preto voláme po architektonických súťažiach, aby sa zvýšila stavebná kultúra a tým aj vážnosť nášho povolania. A každý z nás môže byť raz v porote, raz súťažiacim. 

Projekt električky v Petržalke

Električka v Petržalke: cynická hra s verejnosťou

Redakčná úprava: Mária Nováková
Dokumentácia: Magistrát hl. mesta SR Bratislavy