Bungalov po slovensky – tupá budova bez zážitku
Predchodca dnešného bungalova pochádza z Indie, z čias, keď Briti kolonizovali svet. Nechýbala v ňom jedáleň, spálňa, kuchyňa a kúpeľňa, všetky boli rozmiestnené okolo centrálneho obytného priestoru.
Pôvodné bangla alebo bangala boli drevené obytné stavby s mierne sklonenou strechou, najmä z palmových listov. Pre pohodlie kolonizátorov boli trochu pozmenené a dotvorené prvkami tradičnej anglickej architektúry. Tieto jednopodlažné stavby mali úspech najmä vďaka svojej úspornosti. Rýchlo realizovateľný typ rodinného domu sa masovo rozšíril na prelome 19. a 20. storočia v USA a neskôr aj v Kanade. A napokon zavítal aj na Slovensko – vo forme beztvárnych, murovaných i drevených, nízkonákladových rodinných domov.
Napriek tomu, že prešli dlhou vývojovou cestou, „slovenská forma“ pre ne nie je vždy lichotivá. Prejsť sa po novej dedinskej zástavbe nemusí byť vôbec príjemné, hlavne keď nepôjdete so zavretými očami. Prečo je to tak?
„Prevažná väčšina jednopodlažných rodinných domov typu bungalov nerešpektuje klasickú slovenskú architektúru. Je to trend a smer, ktorý nevznikol na Slovensku, ale teší sa tu veľkej obľube,“ zhodnotil Miroslav Javorček zo spoločnosti MFpro, ktorá sa zaoberá výstavbou a projekciou rodinných domov na kľúč.
„Klienti, ktorí si vyberú takýto dom, sú prevažne jednoduchí ľudia zo strednej vrstvy, ktorých zámerom je osamostatniť sa a presťahovať sa z bytu do domu. Ale to všetko pri zachovaní či len malom navýšení pôvodného rozmeru podlahovej plochy bytu. Pri stavbe domu idú k svojim hraničným finančným možnostiam, preto sa tieto domy vyznačujú aj výrazným šetrením na úkor kvality. Napríklad často v projektoch absentujú základné odkladacie priestory.“ Nový majiteľ sa teda sťahuje z panelového bytu do rovnakej bunky, akurát v podobe domu. Ako teda ovplyvniť investora pozitívnym smerom?
NEPREHLIADNITE
TROŠKU INÝ BUNGALOV – S PRÍRODOU PRIAMO V OBÝVAČKE
„Investori si nechajú poradiť, ak sú motivovaní ušetrením jednorazových investičných nákladov, nehľadia na prevádzkové náklady. O farebnosti fasády majú skoro vždy jasnú predstavu. Éra výrazných farebných odtieňov je už ale dávno preč a aj jemné zemité farby ustupujú dvojkombinácii bielej a sivej.“ Týmto smerom sa snaží vždy ovplyvniť svojich klientov aj pán Javorček. Môžeme sa teda tešiť, že už nebudú rásť ako hríby, zvyčajne natreté načerveno s dvoma oknami vpredu a dvoma vzadu? Dostane aj investor rozum?
Spýtali sme sa aj architekta Igora Kovalovského zo spoločnosti Light4Space, ako asi vyzerá bungalov na Slovensku:
„V zásade nie je podstatné, o aký typologický druh stavby ide. Vždy je dôležité, ako sa architekt zhostí svojej úlohy. Netreba asi zachádzať do otázok, čo je dobrá architektúra. Zjednodušene povedané, taká jednopodlažná stavba ako slovenský bungalov nemá žiadne architektonické hodnoty, lebo jej chýba proporcia, výrazová a farebná striedmosť, čistý a funkčný detail. Materiály sú lacné a veľmi lacno skomponované do celku a jej majiteľ má veľmi obmedzený rozhľad a chápanie sveta. Typicky slovenský bungalov je tupá budova bez akéhokoľvek zážitku, ktorý môže architektúra sprostredkovať svojim užívateľom. Podobne tupá ako napr. program slovenských televíznych staníc. To ale väčšina ľudí u nás nepovažuje za problém. Kúpia si priemerný katalógový projekt a nemajú tušenie, čo by im mohol dobrý dom dať“.
Ako teda vložiť aj do malej stavby kus architektúry? Čím a ako odlíšiť zlú, respektíve priemernú stavbu od výnimočnej?
„Jednopodlažný rodinný dom môže spĺňať atribúty dobrej architektúry svojou skvelo fungujúcou dispozíciou, ktorá môže byť obyčajná, ale vie aj prekvapiť. Materiály nemusia byť vždy drahé, ich použitie musí byť remeselne premyslené a harmonické. ‚Drahý‘ materiál ma vždy výhodu vyššej životnosti a je takmer bezúdržbový. Podmienkou nie je ani plochá strecha. Šikminy dokonca ponúkajú väčšie možnosti, ako sa pohrať so svetlom v interiéroch, zvlášť pri jednopodlažnej budove. Môže to byť dom, ktorý ponúka zážitok na každom kroku,“ zhodnotil svoje návrhy a skúsenosti Igor.
Ing. Alena Benešová
