Vila na Kuzmányho ulici v Bratislave

Vila na Kuzmányho je umiestnená v príjemnej lokalite so záhradami na miernom svahu (oproti bývalej SŠUP-ke), ktorá bola v 30-tych rokoch 20. storočia obľúbeným miestom na výstavbu víl zámožnejších vrstiev bratislavských podnikateľov. Tie  kontrastovali s architektúrou pseudoslohových víl miestnej honorácie z konca 19. storočia. Vzrastlá stromová zeleň v zadnej záhradnej časti pozemku je zachovaná dodnes, aj keď pôvodné parkové úpravy nie sú už v súčasnosti badateľné, tie pripomína len záhradná fontánka...

Jednoduché a puristické línie objektu sú výrazne „čitateľnými“ znakmi samotnej vily i tvorby architektov Weinwurm – Vécsei. Tieto línie potvrdzuje obdĺžnikový pôdorys s malým uskočením vo frontálnej fasáde, resp. zapustením objemu na vytvorenie terás v teréne a poschodí v časti obrátenej do záhrady. Trojpodlažný objekt vily je do ulice – na juhozápadnej fasáde – rastrovaný len okennými otvormi pozdĺžneho tvaru so zachovanými drevenými žalúziami. Zaujímavým, a zároveň istým narušujúcim momentom strohosti línií fasády sa javí minimalistický detail riešenia malého vykonzolovania uskočeného nárožia filigránskym betónovým stĺpom.



Pôdorysne sa vila člení na dve bytové jednotky na každom plnom poschodí – prvom a druhom. Na prízemí je jeden byt a spoločné priestory s garážami z ulice, celkove je teda päť bytov. Z ulice sa dostávame cez vstupnú halu na prízemí ku schodiskovému traktu, ktorého kubus spolu s komínovým telesom sú zreteľne vnímateľné najmä v pohľade zo záhrady. Dva byty na podlaží – menší v severovýchodnej orientácii a väčší v severozápadnej, majú kuchynskú časť so zázemím a tzv. slúžkovskú, resp. hosťovskú izbu orientovanú do záhradnej a bočnej časti, obytné priestory, jedáleň a spálne sú nasmerované do ulice. Tu treba spomenúť na dané obdobie veľmi progresívne stavebné riešenie, ktoré použili architekti, a to je maximálne odľahčenie strednej nosnej steny pomocou železobetónových stĺpov, ktoré im tak umožnilo vytvoriť pôdorysne otvorenú dispozíciu priestorov – hala (obývací priestor), jedáleň – izba na 1. poschodí. Prízemie je mierne zapustené vzhľadom na výškové pomery s napojením na terasu a záhradu. Tento byt obýval práve podnikateľ Stein. Na poschodiach toto terasové napojenie na exteriér absentuje. Malá terasa vzniká ešte na odskoku celého kubusu na 2. poschodí – nad pôvodným bytom Steina. Okrem celozasklenej steny na 1. poschodí s možnosťou výstupu na terasu sú všetky okná na tejto severnej fasáde veľkosťou prispôsobené funkcii priestoru – kuchyni so špajzou.




Jednoduchým a čistým líniám zodpovedá aj opláštenie objektu – na fasáde je klasická omietka (brizolit) vo svetlej farbe (pôvodne bielej). Celkový dizajn objektu dopĺňajú drevené okná so štíhlym rastrovaním do ulice, do dvora sú členené aj s vetracím výklopným elementom (kuchyňa). Ochranu pred slnečným žiarením na južnej – uličnej – fasáde zabezpečujú už spomínané drevené žalúzie. Zábradlie na terase je rúrkové z ocele, na oplotení do ulice je pletivo osadené v jäcklových profiloch.

Pôvodné funkčné využitie vily – tak vilové bývanie pre podnikateľa Steina ako aj nájomné vilové byty – fungovalo do vojnového obdobia. V priebehu vojny sa toto využitie zmenilo umiestnením ambasády. Po vojne, čo dokumentuje aj pamätná doska na fasáde, tu sídlilo oddelenie náčelníka vojsk 2. ukrajinského frontu. Od 90-tych rokov sa funkcia bývania opäť obnovila.

Pri pohľade na vilu na Kuzmányho ulici sa zdá až neuveriteľné, že o rok „oslávi“ už úctyhodnú osemdesiatku. Nielen z úcty k tvorbe kvalitnej funkcionalistickej architektúry od dvojice Weinwurm – Vécsei, ale najmä z dôvodu zachovania tejto kvality pre ďalšie generácie, by si určite zaslúžila patričnú a dôslednú obnovu.



Ing. arch. Miro Minca
Foto: Dano Veselský

Autor je lídrom ateliéru Art of Skin, členom regionálnej rady Spolku architektov Slovenska v Bratislave, publikuje na tému architektúra, urbanizmus a dizajn

Článok bol uverejnený v časopise ASB.