Slovenská sporiteľňa v Bratislave

Projekt tejto pôvodne Mestskej sporiteľne vzišiel zo súťaže v roku 1927. Problémy so založením budovy, ktorá stojí na mieste, kde pretekalo jedno z dunajských ramien, viedli k zmene zakladania. Pôvodný zámer použiť betónovú dosku bol nahradený 584 železobetónovými pilótmi. Aj preto sa budova dokončila až v roku 1931. Vlastná stavba však išla veľmi rýchlo. Jedno poschodie trvalo iba týždeň.

Realizáciu robila firma staviteľa Ing. Jozefa Berného. Novinkou však bola predovšetkým kovová konštrukcia priečelia, zavesená na železobetónovej kostre a vyplnená farebným sklom „MIROPAK“. Systém pod menom „curtain wall“ sa začal používať v Amerike až po 2. svetovej vojne. Juraj Tvarožek dokázal urobiť pozoruhodný kvalitatívny skok smerom k funkcionalizmu.

„Akoby sa sem preniesla malá časť z veľkých miest Západu, viacej z Berlína, pražského Václavského námestia, alebo dokonca z Paríža, susednej Viedne či Budapešti,“ píše sa v Slovenskom staviteľovi z roku 1932. Aj vnútorné vybavenie bolo pozoruhodné. Elegancia vstupného schodišťa s ónyxovou stenou pripomína krásu Loosových víl v Prahe a vo Viedni.

Prepážková ústredná hala je veľmi dobre osvetlená prirodzeným svetlom, je vzdušná a pripomína najlepšie príklady moderny. Tvarožek, ktorý pred 1. svetovou vojnou pracoval v Prahe, dokázal na prízemí vytvoriť pasáž pripomínajúcu atmosféru pražských pasáží. Vysokú kvalitu má celé prevádzkové riešenie aj pôvodné interiéry.

Budova prešla za vyše sedemdesiat rokov rôznymi úpravami a zmenami. Vyhodil sa vstupný turniket, na bočnej fasáde bolo vložené nevhodné výtvarné dielo, narúšajúce priestor schodiska, v hale sa umiestnili nevhodné lampy, ba aj fasáda stratila svoje horizontálne členenie. Až posledná rekonštrukcia Jána M. Bahnu, aj vďaka osvietenosti investora, vrátila budove v exteriéri aj v interiéroch jej pôvodnú krásu a eleganciu. Bratislava môže byť dnes pyšná na túto funkcionalistickú architektúru, ktorej hodnoty pri jej vzniku ocenili napríklad talianske a fínske architektonické časopisy.