Wabi-sabi - základ japonskej architektúry

Prvými šíriteľmi wabi-sabi boli zenoví mnísi a čajový majstri

Wabi-sabi v ich ponímaní nie je ľudskou filozofiou, ale sama vzniká z posvätnosti života. Nie je to teória, je to skôr pocitový zážitok, ktorý sa slovami len veľmi ťažko opisuje. Wabi-sabi ukazuje, že krása je dynamická a odohráva sa len medzi vami a niečím iným. Krása sa môže náhle objaviť v rôznych momentoch pri určitých okolnostiach, kontexte a uhle pohľadu, často nečakaných.

Preto je krása skôr stavom mysle. Čím je všetkého menej, tým sa stáva zážitok silnejším a hlbším, znamená spomaliť, byť trpezlivý a pozrieť sa zblízka. Tieto dve slová sa nás snažia zbaviť statusu, sily a luxusu a užiť si nezaťažený život. Aj preto ľudia v Japonsku bývajú v domoch ako Dom na chytanie slnečného svetla, Dom na pozorovanie neba či na sledovanie odrazu ohňostroja na hladine mora, napríklad od Tezuka Architects.




Zenové záhrady s upraveným štrkom

Horúce a vlhké letá, studené a suché zimy, búrky, zemetrasenia, povodne stále pripomínajú, že človek nedokáže ovládnuť prírodu. Človek sa od prírody môže len učiť a to: 1. Nič nie je večné, 2. Nič nie je dokonalé a 3. Nič nie je ukončené. (1,s.46-52)

“Wabi-sabi je (preto) krása vecí nedokonalých, nestálych a nedokončených. Je to krása vecí skromných a pokorných. Je to krása vecí nekonvenčných.“ (1, s.7) 

Prasklina v keramickej miske – japonský pohľad na krásu

Východná a západná jednoduchosť
Architekt venujúci sa teórii japonskej kultúry, Leonard Koren sa v jeho knihe Wabi-Sabi for Artists, Designers, Poets & Philosophers zaujíma o podstatu takéhoto estetického cítenia a snaží sa ho lepšie priblížiť na rozdieloch s našim modernizmom.

Jednoduchosť pre euroamerickú modernú kultúru znamená skôr funkčnosť, racionálnosť a geometricky orientované formy. Snaží sa nájsť univerzálny jazyk vyjadrenia bez regionálnych špecifík, oddeľuje rôzne funkcie, orientuje sa na budúcnosť a technické objavy, tvorí dom - stroj a masovú produkciu, vyberá si hladké a lesklé materiály.

Záhrada uprostred domu

Japonský pojem jednoduchosti a prostoty ale vždy vychádza z mystickosti a obsahuje tradíciu a religiózny tón. Nesnaží sa o nijaký progres, netvorí nič veľkolepé a naveky, pretože všetko čo nás práve obklopuje, sa ľahko opäť stratí. Je to len okamih, ktorý odhalí čosi neviditeľné a pravdivé, čo príroda časom opäť premení. Príroda je pre nich základom a preto sa inšpirujú práve ňou. Pred logikou sa nechávajú viesť intuíciou, zameriavajú sa na osobné vnímanie a zážitok pozorovateľa. Namiesto dokonalej formy si vyberajú prírodné tvary, asymetriu, nepravidelnosť a miernosť. (1,s.25-29) Ako stavebný materiál si často vyberajú pohľadový betón.

Odraz wabi-sabi v japonskej architektúre

Základom tradičnej japonskej architektúry sú aj preto prírodné materiály a prírodné farby vo svojich prirodzených tvaroch - materiálových nedokonalostiach. Jednoduchý koncept, minimum dekorácii a žiadny nábytok okrem prenosného stola.  Exteriér a interiér nie je jasne definovaný. Ich rozhranie delia len vyberateľné posuvné papierové dvere – šódži. Slamená podlaha tatami bola stavebným modulom miestnosti, vnútorný priestor vymedzovali bambusové tienidlá - fusuma.



Tradičná japonská miestnosť: na podlahe tatami, papierové posuvné dvere šódži, papierové tienidlá fusuma, ktoré ľubovoľne menia veľkosť miestnosti, výklenok tokonoma so zvitkom

Srdcom domu bolo otvorené ohnisko irori a akýmsi posvätným priestorom bol výklenok tokonoma, kde bol otvorený zvitok, ktorý predstavoval aktuálne ročné obdobie, ako obrázkom tak textom, ku ktorému sa do keramickej vázy nosili čerstvé kvety. Terasa na typ verandy engawa slúžila ako vchod pre hostí a bola orientovaná na sledovanie jesenného Mesiaca. Vo vnútri domu sa mohla objaviť otvorená zelená záhrada obkolesená obytnými miestnosťami.

Japonské záhrady sú zelené a bez kvetov, cieľom je prirodzenosť

Cieľom bola túžba žiť v harmónii a v spätosti s prírodou tak, ako je to len možné, s veľkým rešpektom a náklonnosťou voči nej. Každý dom mal jednu špeciálnu miestnosť pre čajovú ceremóniu – čašitsu. Do tohto malého, kompletne iného sveta sa vstupovalo cez maličké, len cez vyše pol metra vysoké a  široké dvere. Každý musel zahodiť svoje vonkajšie statusy, samuraji svoje zbrane a bohatý, či chudobný do nej musel vstúpiť kolenačky. Čajová ceremónia sa preto niesla v duchu rovnosti a mieru.

Súčasná architektúra

Vo svojej knihe Architektúra šťastia opisuje Alain de Botton jeden z moderných domov v Tokiu. Zaujal ho svojim jemným pochopením najhlbších ambícií tradičnej japonskej architektúry,  jej cností – jednoduchosťou, účelnosťou, skromnosťou a eleganciou. Pri bližšom pohľade vidieť, ako sa do súčasných materiálov podarilo vložiť ducha starobylých domov.

Botton opisuje dom Jyubako House od Tezuka Architects z roku 2004. „Nevýrazná betónová tvár a vstupné dvere z ocele sa otvárajú do úzkej chodby a tá vedie do čisto vybieleného dvojpodlažného átria osvetleného rozptýleným svetlom, ktoré sem prúdi strešnými oknami z mliečneho skla. Aj keď je to obývaný priestor, panuje tu prázdnota a čistota, ktorú máme spojené skôr s náboženskými priestormi.

Tým, ako dom ponúka útočisko pred svetom, zrejme ctí vieru zenbudhistov a ich potrebu vytvoriť si útočisko pred každodenným životom, a to nie preto aby sa zriekli reality, ale preto, aby sa lepšie priblížili niektorým skrytým dôležitým pravdám. Nie sú tu žiadne okná s výhľadom von, asi aby obyvatelia lepšie videli to, čo je skutočne nutné si všímať. Svetlo, ktoré sem zhora svieti, má rovnakú jemnosť, ako by svietilo cez šódži. ... Vďaka použitia tabúľ pieskovaného skla má dom nadpozemský, netelesný nádych...

Jyubako House Obývaný priestor, v ktorom panuje prázdnota a čistota, osvetlený rozptýleným svetlom strešných okien z mliečneho skla Architekti: Tezuka Architects, MASAHIRO IKEDA co.,ltd Osvetlenie:Masahide Kakudate/Lighting Architect&Associates Foto: Katsuhisa Kida/FOTOTECA

Keď prší, je počuť šumenie a cinkanie dažďa nad hlavou, ale cez sklo nevidieť mraky, z ktorých prší. Je to architektúra vytvorená k tomu, aby trénovala myseľ sústrediť sa nie na prejavy, ale na podstatu.“ (1,s.226)

Nová budova pre workoshopy študentov Technologického inštitútu (Kanagawa Institute of Technology) v Tokiu od Junya Ishigami and Associates. Čistota priestoru, kde tenké zvislé oceľové stĺpy vyvolávajú dojem kmeňov stromov v lese (viac na www.glazette.com/glass-workshop-building-in-tokyo-%E2%80%93-light-as-air-240.html )

   
Pri mojom pobyte v Japonsku sme v Tokiu navštívili dom Moriyama House od Ryue Nishizawa zo SANAA,  kde takmer každá miestnosť tvorí samostatnú budovu. Dom ponúka slobodu v rozhodnutí, ktorá budova bude napríklad nájomná miestnosť, ktorá pracovňa a časom sa môžu funkcie v týchto bielych kockách opäť vymeniť. Na druhej strane, keď chce niekto prejsť do kuchyne, alebo okúpať, aj v zime musí prejsť cez exteriér. Aj takýto zvláštny charakter japonských domov vychádza zo zenového učenia, kedy si človek každým prechodom do inej miestnosti zažíva ročné obdobie a uvedomuje moc silnejšej prírody.

Moriyama House, Ryue Nishizawa, Tokio

Japonsko kvôli svojim kultúrnym podmienkam, ale asi hlavne ako ostrovný štát, ktorý sa vyvíjal svojou vlastnou cestou, si dlho udržiaval úzky vzťah medzi človekom a prírodou. Preto je pre nich krásne to, čo vníma tento vzťah a pripomína nám toto prirodzené a večné pravidlo. Je to pocit pri pozorovaní nočnej oblohy večer v chatke pri lese, pri počúvaní kvapiek dažďa padajúceho na listy, uhrabanom piesku, v nelakovanom dreve, ručne tvarovanej váze, pri zvetraných kameňoch obrastených machom a lišajníkmi. Wabi-sabi preniklo celou kultúrou a odráža sa v básňach haiku, japonských záhradách, keramike, kaligrafii, pri aranžovaní ikebán, ako aj pri čajovej ceremónii.

"Jedného dňa, keď som sa s pánom domu prechádzal v záhrade, som si všimol, že cestičky medzi stromami sú husto prerastené machom. Vyslovil som majiteľovi poklonu, povedal som, že tie cestičky získali nádherný starobylý vzhľad. Na čo mi môj hostiteľ odpovedal, že hneď ráno povie záhradníkovi, aby ten mach odhrabal.“ (japonský románopises Natsume Sóseki na svojej ceste v roku 1990 do Anglicka; 2, s.250)

Čajová ceremónia sadó alebo čadó, poklona ako veľké poďakovanie prírode a za prípravu

Botton píše, že sme si možno ani nevšimli, ale sme spoločnosťou, ktorá udusila svoju vlastnú zvedavosť a potláča svoje skutočné nadšenie, len aby sme nevyzerali podivne. Bojíme sa niečo povedať, neprezradíme náš obdiv k narcisom, alebo radosť z pozorovania padajúceho snehu, pokiaľ nás v tom nepodporia knihy, básne a maľby, ktoré nám dávajú sebavedomie brať naše vlastné pocity vážne. (2,s.251) V Japonsku sa napríklad bežne zozbiera skupinka ľudí, ktorá sa v noci vyberie do lesa, len aby mohla sledovať poletujúce svätojánske mušky.

Kvet čerešňový na strome vedne, leta sa nedočká. (japonská haiku)

Úspech japonskej architektúry zrejme spočíva práve v tom, že vytvára priestor, ktorý tieto drobné radosti podporuje. Aj preto predpoklady pre tvorbu dobrej architektúry nezávisia od svetadielu alebo kultúry, v ktorej vznikajú. Ide hlavne o sebapoznanie a dostatočnú pokoru k spytovaniu vlastných túžob, o ktorých ani nevieme, že ich máme. A ak sa tieto prchavé predstavy o šťastí podarí skombinovať do projektov, vzniknú práve tie miesta, ktorým hovoríme krásne. (2,s.240)

(li)
Foto: autor, Katsuhisa Kida/FOTOTECA

Literatúra:
1   KOREN, Leonard. Wabi-Sabi for Artists, Designers, Poets & Philosophers. Berkeley, California : Stone Bridge Press, 1994.
2   DE BOTTON, Alain. Architektura šťestí. Zlín : Kniha Zlín, 2010.


www.dezeen.com/2010/12/24/shift-by-apollo-architects-associates/
www.dezeen.com/tag/japanese-houses/
www.trendir.com/house-design/linear-house-design-with-linear-living-rooms.html