image 75592 25 v1
Galéria(7)

Počas tmy sa budova premení na včelí úľ

Partneri sekcie:

Pod zámkom v Smoleniciach nedávno vyrástol zväčšený včelí úľ. Jednoduchá dispozícia na dvoch podlažiach, prírodné materiály, čisté tvary hmôt, na fasáde sa objavuje raster typických šesťuholníkových včelích plástov, pred objektom je plot z patinovaného železa s organicky oblou krivkou. V tomto včeľom úli sa prezentuje najlepšia medovina – či lepšie povedané včelovina – na svete.

MG 0847
MG 0854
MG 0873
MG 0915
01 MG 0844 na vysku
20141212 136c1p

Starovekí Gréci uctievali med ako pokrm bohov, v starovekom Egypte ho zase používali na mumifikovanie faraónov. Je pravdepodobne najtrvácnejšou ľudskou potravinou, ktorá ani po tisícročia zásadne nemení svoju konzistenciu. Je liečivý, farebne dekoratívny, chutný. Zároveň je hlavnou ingredienciou medoviny – kvaseného nápoja z medu, alebo inými slovami, medového vína. „My sme si ju upravili a vytvorili včelovinu, ktorá je registrovanou obchodnou značkou,“ hovorí Ing. Radoslav Opalek, spolumajiteľ spoločnosti Včelco, s. r. o. „Má odlišnú receptúru založenú na výrobe z troch druhov medu a je to metaforická pocta včelám. Je zároveň naším ťažiskovým produktom, ktorý predstavujeme v našom novom prezentačnom a predajnom showroome.“

Medzi vlajkové lode showroomu v Smoleniciach patrí Včelovina špeciál, ktorá počas 43. ročníka svetového kongresu včelárov Apimondia (október 2013, Kyjev) získala zlatú medailu a titul najlepšia medovina na svete.

Cez rastrované priečelie sa odohráva hra svetla a tieňov, vytvárajú sa príťažlivé vzťahy medzi interiérovými prvkami i materiálmi.

Na mieste stodoly

Spoločnosť Včelco vznikla v roku 2007, vedú ju traja majitelia a dnes má sedem zamestnancov. Onedlho po vzniku sa objavila aj myšlienka prezentačných a administratívnych priestorov, ale tá musela dozrieť ako správna medovina. Pre dvomi rokmi sa majitelia obrátili na Mgr. art. Štefana Kollára a Ing. Radovana Rusnáka, ktorí vypracovali štúdiu. „Objekt sme pôvodne navrhli ako rekonštrukciu stodoly pôvodne pozostávajúcej z kamenných pilierov, výplňového muriva a drevenej konštrukcie zastrešenia so značným poškodením,“ hovorí Štefan Kollár. „Formu aj rozmery sme zachovali s menšími úpravami v konštrukcii zastrešenia v podkroví, ktoré sme navrhli využiť na administratívu.“
Nakoniec je objekt dvojpodlažnou novostavbou nachádzajúcou sa na pôvodnom mieste stodoly so silným marketingovým potenciálom – vedľa hlavnej cestnej komunikácie a s priamym výhľadom na Smolenický zámok. Na prízemí sú priestory určené na prezentáciu, predaj a degustáciu, ako aj technické zázemie, v podkroví je pokojnejšia, administratívna časť. „Uchopením pôvodného torza tvaru a tektoniky kamenných pilierov a miernym predĺžením pôdorysu o plochu dreveného prístreška sa vytvorila dostatočne silná základná architektonická hmota, do ktorej bolo treba už len vdýchnuť život,“ približuje Štefan Kollár.

Autori pôvodne navrhli objekt podľa tvaru bývalej stodoly.

Kovový plást ako symbol

Oživenie hmoty autori dosiahli výrazným a zároveň sebavedomým výtvarným gestom. Do pohľadových čistých zasklených plôch vložili funkčnú dominantnú kovovú mrežu s povrchovou úpravou vo forme prirodzenej korózie v tvare šesťuholníka – ako symbol včelieho plástu. „Týmto symbolickým prvkom v pohľadových okenných otvoroch sme povýšili štruktúru samotnej hmoty architektúry a dosiahli sme atmosféru tajomna až mystiky – a to v exteriéri aj interiéri,“ hovorí Štefan Kollár.

Táto atmosféra je ešte magickejšia počas tmy, keď sa objekt premení na včelí úľ s charakteristickým žltým svetlom. Zvonku vidieť, čo sa deje v úli, zvnútra sa zase odkrývajú atraktívne výhľady na okolie. Dlhšia časť fasády s dĺžkou 25,2 m je na južnej strane a ako cez deň putuje slnko, tak sa cez rastrované priečelie odohráva hra svetla a tieňov, vytvárajú sa príťažlivé vzťahy medzi interiérovými prvkami i materiálmi.

V podkrovných priestoroch sa nachádzajú administratívne priestory.

Štefan Kollár je absolventom sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a doslova cítiť, ako je priestor, ale i mobiliár modelovaný sochárskym cítením. Sám autor pripúšťa, že keď pripravuje architektonický priestor, rieši ho ako veľkú sochu s napojením na funkčné vzťahy. Farebnosť, miery, tvary – to všetko má svoju osobitú výpoveď, ale zároveň slúži vyššiemu celku, ktorým je jednotný výraz.
„V objekte sa naplno uplatňujú prírodné materiály ako drevo, kameň a pohľadový betón – a to v reliéfnej podobe (stropy), ako aj v hladenej (podlahy),“ dopĺňa Ing. Radovan Rusnák. „Oceľové prvky v exteriéri sú ponechané korózii, v interiéri je použitý finálny náter v odtieni kováčska čierna. V interiéri sú masívne drevené prvky, respektíve dyhované materiály, betónové podlahy a kamenné obklady pilierov v kontraste s bielymi omietanými stenami.“

Pri tvorbe interiéru bolo cítiť výrazné sochárské cítenie.

Technológie a budúcnosť

Z technologického hľadiska je zaujímavé vykurovanie a chladenie, ktoré primárne zabezpečuje tepelné čerpadlo s vnútornými potrubnými rozvodmi v stropnej doske. Ide vlastne o výmenník integrovaný do stropnej dosky s hrúbkou 120 mm. Podlaha v podkroví už neobsahuje tepelnú ani krokovú izoláciu, takže teplo, respektíve chlad odovzdáva v plnej miere. Objekt má aj záložný zdroj – plynový kotol. V blízkej budúcnosti sa areál rozšíri o výrobný objekt, uvažuje sa aj o vytvorení prírodného múzea s prvkami včelárstva s veľkým včelínom. Včelovina by sa tak v Smoleniciach mala stať súčasťou turistických zážitkov.

Investor: Včelco, s. r. o.
Autori: Mgr. art. Štefan Kollár,
Ing. Radovan Rusnák – ATELIERRUSNÁK
Projekt: 2013
Realizácia: 2014
Zastavaná plocha: 253 m2
Úžitková plocha: 392,93 m2
Obstavaný priestor: 1 960 m3

text: Ľudovít Petránsky

FOTO:Dano Veselský

Článok bol uverejnený v časopise ASB.