Biznis príbeh: Brik rastie aj v kríze
Nábytkom z Briku sa individuálne zariaďujú domy, byty a kancelárie takmer po celej Európe. Medzi prvým stolíkom a zatiaľ poslednou dizajnovou kolekciou Stream je 21 rokov. Čo ich spája? „Príbeh o firme z malého mesta, ktorá chce robiť nábytok trochu inak,“ odpovedá spolumajiteľ spoločnosti Brik a zároveň jej hlavný dizajnér Ivan Čobej.
Ak chcete vedieť, ako sa rodí tvar úspešnej stoličky, pýtajte sa zodpovedného dizajnéra, ak chcete vedieť, ako sa tento návrh pretavuje do konkrétnej podoby, choďte sa pozrieť do výroby. V nábytkovom showroome sú už „len“ magnety pre ľudské zmysly. To podstatné sa odohráva oveľa skôr.
„V našom prípade je to tradičné výrobné ú-čko – čiže oblúk výroby,“ približuje Ivan Čobej. „Každý predmet – od stoličky až po kancelársky interiér – prejde týmto oblúkom od narezania, následného ohranenia, vŕtania, brúsenia, lakovania až po montáž. Je to cyklus, ktorý neustále zdokonaľujeme, lebo tvary nábytku musia byť veľmi presné a treba ho stihnúť vyrobiť v termíne.“
Vo výrobnom „účku“ sa dá rýchlo zorientovať, každý človek vie, čo má robiť. Pred každou zastávkou v cykle sa hromadia kopy spracovaného materiálu, s čím je spolumajiteľ viditeľne spokojný: je to prejav, že je práca. Brik získal nedávno objednávku na zariadenie luxusných predajní, takže sa poriadne „fachčí“. Všade dýcha spojenie dvoch svetov – tradičného stolárstva, ktoré svoje princípy rozvíja už niekoľko storočí, a modernej technológie zo začiatku 21. storočia. Ľudia a veci víria v pohybe, podfarbenom výraznou akustickou kulisou rozbehnutých fréz a píl. Na stoloch vidieť papiere s detailne rozkreslenými postupmi výroby.
Organizovaný chaos sa na konci cyklu spája do nábytku, ktorý sa presadil aj za hranicami. Komody, skrine, stoličky či postele sa potom opäť rozložia a odvezú na miesto určenia. Pýtam sa na sklady. „Žiadne nie sú,“ odpovedá Ivan Čobej. „Takmer všetko šijeme na mieru pre konkrétneho zákazníka. Snažíme sa o flexibilnosť, a aj preto klientovi nikdy nehovoríme, že sa nedá, ale uistíme ho, že to vyrobíme. Samozrejme, výrobou sa to nekončí. Či už komodu, alebo kuchynskú linku klientovi zmontujeme a zabezpečíme aj záručný a pozáručný servis. Pri kompletnosti našich riešení tak na zákazníkovi zostáva jediná vec: vybrať si nábytok podľa vlastných predstáv.“
Všetko začal Ferdinand
Absolvent dizajnu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave Ivan Čobej (1962) mal v polovici 90. rokov za sebou nie príliš úspešné pokusy s vlastným dizajnérskym štúdiom a trpkú skúsenosť s rozpadávajúcimi sa priemyselnými podnikmi na Slovensku počas divokej privatizácie. „Bola to doslova katastrofa, v rozkradnutých podnikoch nikoho nezaujímal výrobný program, manažéri si trhali firmy na kusy,“ spomína Ivan Čobej.
Dlhoročná nábytkárska tradícia zmizla, Slovensko sa stalo krajinou, kde prestal fungovať finálny priemysel. Bol som zo všetkého znechutený, a to aj z dizajnu. Dokonca som uvažoval, že budem robiť niečo úplne iné… Pri dizajne ma však udržala výzva z Kremnice. Svitla nádej, že nábytok si budeme robiť sami a poctivo!“
Ivan Čobej neprišiel do neznámeho prostredia. V Kremnici žili jeho starí rodičia a spolu s ďalším spolumajiteľom Briku Miroslavom Mutňanským uvažovali, ako nadviazať na nábytkársku tradíciu. „Vedeli sme, že musíme zariskovať,“ hovorí Ivan Čobej. „Prvé stroje sme napríklad kúpili tak, že Miro v banke založil rodičovský dom. Vôbec sme nevedeli, ako sa to celé skončí. Bolo to päťdesiat na päťdesiat. Čakali nás nekonečné roky neistoty, ale aj nádeje, že sa to nakoniec podarí.“
Misky váh naklonil smerom k úspechu Ferdinand – nábytková kolekcia, ktorá sa vyrába dodnes a pre Brik znamená toľko, ako pre Volkswagen populárny „chrobák“. Jeden variant Ivan Čobej navrhol v minimalistickom duchu, druhý v retro štýle s oblejšími tvarmi. Táto kolekcia nemala v polovici 90. rokov na slovenskom trhu obdobu a u ľudí vyvolala obrovský záujem. Výroba išla vtedy na tri zmeny, no ani tak nestačila uspokojovať dopyt. Obrat spoločnosti sa v priebehu troch rokov zmnohonásobil a v slovenských korunách prekročil až 100-miliónovú úroveň. Sila dizajnu so správnym načasovaním naštartovala nielen Brik, ale aj konkurenciu, ktorá spoluvytvárala novú tvár slovenského nábytkárskeho dizajnu. ?
Ako sa rodia tvary
Ivan Čobej je autorom dizajnu výrobkov v spoločnosti Brik, dizajn interiérov na mieru však zároveň navrhujú aj špecializovaní architekti zamestnaní v štúdiách v Kremnici, Bratislave, Prahe a v dvanástich partnerských štúdiách. Odpoveďou na otázku zrodu dobrého dizajnu je podľa Ivana Čobeja prítomnosť adekvátnej miery kreativity. Zároveň však tvrdí, že tá sa nemusí objaviť len v samotných tvaroch, ale aj v riešení podstatných problémov.
„Niekedy na začiatku sme si napríklad povedali, že ideme robiť stoličky, a tak sme si dali na renomovanom odbornom pracovisku urobiť analýzu ich výroby,“ spomína dizajnér. „Viete, čo nám odpovedali? Nejde to! Naštvalo ma to a išiel som rovno do dielne. Zobral som ceruzku, pravítko a na dosku sme si to nakreslili, ako by to mohlo ísť. Podarilo sa a už 18 rokov vyrábame stoličky. A podobne to bolo aj s čalúnením, keď sme sa rozhodli, že si sami budeme šiť svoje sedačky – neuveriteľne sme improvizovali a učili sa za pochodu. A to všetko je kreativita. Keby som sa mal v živote správať iba racionálne, tak by som do väčšiny vecí, ktoré nás dnes živia, vôbec nešiel.“
Ivan Čobej sa len málokedy riadil analýzami trhu a jeho trendmi, ale pri tvorbe nábytku pripúšťa aj priame inšpirácie z okolitého sveta – pri komodách Mondrian geometrickými kompozíciami od známeho holandského abstraktného maliara, pri knižnici Tatry panorámou našich veľhôr, pri komodách Tanger kubistickou štylizáciou a pri stolíkoch Puzzle zase hravou poetikou. Za týmito tvarmi cítiť kontext vývoja umenia, ale aj snahu o zdôraznenie emócie v dizajne. Na tohtoročných medzinárodných výstavách nábytku a bývania v Kolíne nad Rýnom a vo Viedni Brik s úspechom predstavil kolekciu Stream, v ktorej sa 20 rokov po Ferdinandovi opäť objavili oblé tvary. Svojou elegantnou linkou pripomínajú vertikálne i horizontálne komody Stream ženské figúry vlniace sa v rozmanitých rytmoch života.
Pri prehliadke katalógov je zrejmé, že dizajn výrobkov Brik spája spoločný duch. Inakosť, ba až ľahká „uletenosť“, ale aj funkčnosť a snaha po nevšednej výrazovej pestrosti. Pravda, nápadov je veľa, ale nie všetky sú realizovateľné. „Iba tie, ktoré dovolí hlava a umožní fréza,“ s úsmevom dodáva Ivan Čobej.
Latka sa nepodlieza
Špičková technológia je vo výrobnej hale prítomná na každom kroku, ale Ivan Čobej zdôrazňuje, že podstata je v manufaktúre. Každého dielca sa dotkla ľudská ruka, každá kolekcia je zmontovaná ručne a prešla náročným výrobným procesom. Aj preto nie sú výrobky Brik lacné. Svoju vyššiu cenovú hladinu si dokonca udržali aj počas krízy, keď spoločnosť paradoxne zažívala zlaté obdobie. Výrobný program sa totiž pružne preorientoval na hotelový a kancelársky segment.
„Niektorí nám to vyčítali, ale my sme nepodliezali latku ani vo veľkých objednávkach z hotelov,“ hovorí Ivan Čobej. „Je pravda, že sme pri nich nemali toľko voľnosti ako pri kolekciách do rodinných domov, ale dokázali sme presadiť svoj koncept a udržať kvalitatívnu kontinuitu dizajnu a výroby.“ Brik mal v roku 2010 vyše 130 zamestnancov a 33 maloobchodných zastúpení po celom Slovensku, v Čechách, Maďarsku i Poľsku – čo boli v časoch všeobecnej krízy veľmi dobré čísla. Dnes je počet zamestnancov menší (okolo 100), ale stabilita výroby pretrváva a aktivity nezostávajú len v spomenutých štátoch. Nábytkom z Briku sa individuálne zariaďujú aj domy, byty a kancelárie takmer po celej Európe.
A čo bude ďalej? „Svet sa zmenil a ani naša budúcnosť nie je o tom, že budeme stále rásť,“ končí svoje rozprávanie Ivan Čobej. „Svet je preplnený rôznymi výrobkami, konkurencia na oslabenom trhu je obrovská. A tak aj my musíme niečo do svojho programu pribrať a niečo zase opustiť. Rozhodne však nechceme poľaviť v náročnosti a stále sa chceme zlepšovať. Ak by sme sa dva-tri roky „flákali“, rýchlo by nás konkurencia z našej pozície vytlačila. A tak sa budeme aj naďalej snažiť robiť kvalitný dizajn a tú svoju poctivú stolárčinu čo najlepšie.“ ?
text: Ľudovít Petránsky
foto: Dano Veselský
Článok bol zverejnený v časopise ASB.
