Profil architektonického štúdia Alles Wird Gut

Herwig Spiegl je správnym frontmanom architektonickej kancelárie z Viedne s názvom Alles Wird Gut. Jeho prednáška na Fakulte architektúry STU v Bratislave v rámci projektu 1 × 1 naplnila aulu na prasknutie a zdalo sa, že jeho energia naozaj plní poslanie kancelárie: všetko sa dobre skončí.

Vyzeráte veľmi pozitívne naladený. Platí to pre celú kanceláriu?
Jasné, ako inak… naladenie na spoločnú vlnu pochádza už z nášho štúdia na Technickej univerzite vo Viedni na konci 90. rokov minulého storočia, kde sme sa stretávali v našej kresliarni. Ingrid Hora, Andreas Marth, Christian Waldner, Friedrich Passler a ja sme hneď po škole v roku 1999 založili kanceláriu Alles Wird Gut, z ktorej po dvoch rokoch odišla Ingrid.

Koľko ľudí má Alles Wird Gut dnes a kde všade projektujete?
Pracuje v nej okolo 35 ľudí. Svoje projekty realizujeme najmä v Rakúsku, Taliansku, Nemecku, Luxembursku a Srbsku. Samozrejme, zúčastňujeme sa aj architektonických a dizajnérskych súťaží, a to po celom svete.

Ako vznikajú vaše projekty? Kto rozhoduje o definitívnej verzii, ktorú pustíte do sveta?
Takmer všetky naše projekty pochádzajú zo súťaží. Sú výsledkom tímovej práce, pričom za konkrétny je vždy zodpovedný jeden zo štvorice zakladajúcich partnerov. Každý piatok si všetci štyria sadneme do veľkej seminárnej miestnosti a diskutujeme o rôznych projektoch spolu s ďalšími členmi projekčného tímu – jeho šéfom, architektom a ďalšími spolupracovníkmi. Piatok je náš kreatívny deň a od každého člena kancelárie privítame inšpiratívne názory. Každý pohľad je pre nás cenný.

Ktorú fázu navrhovania máte najradšej?
Azda najviac tú úvodnú, keď vzniká koncept návrhu. Vtedy projekt nadobúda svoje základné parametre a definujú sa jeho jednotiace charakteristiky. Samozrejme, veľmi dôležitý je aj začiatok realizácie, a to pre všetkých účastníkov pracujúcich na projekte. Sú to chvíle, keď sa virtuálnosť z počítačov premieňa na realitu a nehmotné línie sa pretavujú do konkrétnych tvarov. A rovnako emocionálna je aj záverečná fáza, keď stojíme pred svojím objektom, prechádzame sa v ňom, ohmatávame ho a vidíme na vlastné oči.

Aký recept ponúkate na presadenie sa v náročnej konkurencii architektonických ateliérov v Rakúsku a vôbec v Európe?
Atraktívne obrázky vždy pomáhajú zvyšovať záujem porotcov alebo potenciálnych investorov. Pekné a sexy vizualizácie sú schopné vytvoriť krátke, ale intenzívne momenty úspechu projektu. Aby sa moment zmenil na trvalejší stav, niektorí architekti by sa mohli pokúsiť o významné návrhy viac charakterizované svojím obsahom ako vizuálnym stvárnením, návrhy, ktoré reprezentujú aj vlastné hodnoty, vychádzajú z nich a nie sú determinované iba vonkajším tvarom – nuž, skvelý vonkajší tvar sa takisto môže stať hodnotou.

S ktorými projektmi vašej kancelárie sa najviac stotožňujete?
Máme za sebou veľký počet ­zrealizovaných projektov. Niektoré z nich poukazujú na zaujímavé aspekty architektúry, v ktorej žijeme, iné zase na myšlienky, ktoré zlepšujú globálny život na našej planéte. Preto je ťažké vyzdvihnúť jeden z nich. Ale ak mám spomenúť ten najpodstatnejší, tak to bol náš prvý projekt. Pri prírodnej pamiatke Römersteinbruch St. Margarethen v Tirolsku všetko hralo pre nás a iskra sa okamžite rozhorela.

Aj preto ste veľkú časť svojej prednášky v Bratislave venovali práve jemu? Čím bol pre vás výnimočný?
Vo väčšej miere som ho prezentoval preto, lebo sa mi zdal vhodnou témou danej prednášky. Študenti chcú poznať projekt od prvotnej myšlienky až po jeho ukončenie. Tento projekt ponúka možnosti na ukázanie rôznych stupňov uvažovania. Ale či je výnimočný? V niektorých ohľadoch áno – najmä scenéria. Výnimočné bolo aj samotné zadanie súťaže. V každom prípade je to projekt, ktorý sa už len tak rýchlo ­nezopakuje.

A ďalšie vaše projekty?
Rôzne architektonické typológie ponúkajú rôzne výzvy a my štyria máme rôzne ­povahy. Aj preto by si každý z nás vybral iný projekt. Myslím, že sme veľmi spokojní s týmito projektmi: ZIV – mestská pamiatková zóna, ROM – festivalová aréna pod holým nebom, ERZ – sociálny dom so 121 bytmi, NHK – najväčší pasívny dom v Rakúsku, WAZ – riaditeľstvo mediálnej spoločnosti.

Zostaňme ešte pri študentoch. Aké skúsenosti by mali počas štúdia získať, aby ich ďalší život v praktickom svete bol čo najmenej bolestný?
Najdôležitejší aspekt je rozvoj ich vlastnej architektonickej osobnosti. Mali by si trénovať vlastnú zručnosť – ako nakresliť základný architektonický plán alebo ako navrhnúť jednoduchý byt. A potom sa musia naučiť rozhodnúť sa. Myslím, že urobiť správne rozhodnutie je najväčšou výzvou pre množstvo študentov, ktorí prichádzajú do našej kancelárie.

Vaše projekty idú naprieč architektonickými typológiami – je to pragmatická nevyhnutnosť?
Vyhýbame sa špecializácii, ako sa len dá. Široké portfólio našich prác nám dovoľuje ponúkať svieže a neočakávané riešenia rôznych zadaní. Nechceme sa v tvorbe architektúry dostať do stavu, keď sa cítite ako v tuneli. Chceme zostať na vzduchu a živí!

Má stredoeurópska architektúra spoločné črty, výrazové i duchovné? Čím môže zaujať v rámci svetového kontextu?
Pri pohľade späť vidím spoločnú minulosť, ktorú by som nazval „centrope“. V nej sa pri reagovaní na podobné výzvy kombinuje potenciál rôznych kultúrnych vplyvov. Predpokladám, že tieto momenty zbližujú ľudí v tomto teritóriu a ponúkajú im spoločnú perspektívu.

Aké formy by mala mať spolupráca medzi Viedňou a Bratislavou, aby to bolo prínosné aj pre architektúru?
Mali by sme už konečne urobiť prvý krok a odštartovať!

Veľké stretnutia na poli architektúry (napr. Bienále architektúry v Benátkach 2012 s témou spoločných základov – Common Ground) stále hľadajú odpovede na veľké otázky. Je pre architektúru dôležité klásť si tieto otázky?
Ak chcete odpovede, musíte klásť otázky. Toto platí v architektúre podobne ako v ostatných podstatných oblastiach nášho každodenného života.

Čo pre vás znamená dobrá architektúra?
Urobiť ľudí šťastnými!

Herwig Spiegl frontman viedenského ateliéru Alles Wird Gut Výber z realizovaných projektov    1999    Návrh verejného priestranstva     Innichen (Taliansko) 2000    Experimentálne, vizionárske bývanie 2001    Interiérový dizajn     Viedeň (Rakúsko) 2002    Návrh Don Gil Shop     (Rakúsko) 2002    Materská škôlka     St. Anton (Rakúsko) 2002    Materská škôlka a fara     St. Anton (Rakúsko) 2003    Centrum požiarnej ochrany, ­záchranná služba prvej pomoci     Innichen (Rakúsko) 2004    Rodinný dom     Terenten (Taliansko) 2004    Návrh námestia     Esch-sur-Alzette (Luxembursko) 2005    Redizajn kameňolomu z rímskeho obdobia     St. Margarethen (Rakúsko) 2006    Foyer, miesto na koncerty a ďalšie spoločenské udalosti     Lackenbach (Rakúsko) 2006    Návrh verejného priestranstva     Innsbruck (Rakúsko) 2007    Obnova hotela     Viedeň (Rakúsko) 2007    Obytný dom so 121 bytmi     Viedeň (Rakúsko) 2007    Administratívna budova v Dolnom Rakúsku        Krems (Rakúsko) 2008    Materská škôlka     Ternitz (Rakúsko)

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY
FOTO: Rupert Steiner, Herta Hurnaus, Roger Wagner

Článok bol uverejnený v časopise ASB.