image 82876 25 v1
Galéria(7)

Milan Murcko: Development nie je odvetvie, ktoré je extrémne výnosné

Ceny bytov na Slovensku opäť stúpajú. Aj preto, že nie je toľko bytov, koľko si trh žiada. Banky zlacňujú hypotéky a po nových bytoch sa zapráši ešte predtým, ako sa reálne postavajú. Podľa generálneho riaditeľa developersko-stavebnej spoločnosti YIT Slovakia Milana Murcka sa čoraz viac bytov predáva priamo z papiera...

Tarjanne Dubravka
Tammi Dubravka
STEIN2
Murcko velky
Cvernovka
Byty Villinki
Byty Kivikko

Nemôže táto situácia viesť opäť k realitnej bubline?
Táto situácia určite nastane, lebo realitné cykly sú jasne opísané a opakujú sa. Bol by som však bohatý človek, keby som vedel, kedy bude bytov viac, ako ich bude treba. Predpovedať tento cyklus je náročné aj preto, že v tejto rovnici je príliš veľa premenných.

Čo by mohlo pomôcť, aby bol na trhu dostatok bytov, a teda ich cena prudko nerástla?
Ak by napríklad developeri dokázali skrátiť čas prípravy projektu, ktorý môže byť aj dva-tri roky. Keď developer eviduje zvýšený dopyt a začne projekt pripravovať, môže ho začať predávať tak o tri roky, čo môže byť neskoro. Vtedy nastáva nesúlad dopytu a ponuky a zároveň rastie cena bytov.

Vašou dominantnou činnosťou je rezidenčný development a až za ním nasleduje komerčný development. Prečo ste si ho zvolili – pre ziskovosť?
Naša činnosť sa odvíja od hlavného biznisu materskej spoločnosti YIT Corporation. Skupina YIT počas uplynulých 10 rokov postavila vyše 50-tisíc bytov. Je to špecialista s vysokou koncentráciou rezidenčného know-how. Veríme, že ho máme lepšie ako naša konkurencia, takže vieme dodať zákazníkovi lepšiu hodnotu. A čo sa týka ziskovosti, sme developerom, ktorý to nerobí cez rôzne SPV-éčky (Special Purpose Vehicle – účelovo založená spoločnosť, pozn. aut.), ale konsolidujeme ju do našich firemných výkazov. Preto si každý ziskovosť môže overiť v Zbierke listín, kde sú uložené naše finančné výkazy. Náš 10-ročný priemer je hlboko pod 10 %. Development určite nie je odvetvie, ktoré je extrémne výnosné. Jeho chvíľková ziskovosť totiž časom priláka toľko kapitálu, že efektívny trh sa postará o spriemernenie nadpriemerného profitu. Pri našom biznise je 15 % marža primeraná vzhľadom na dané riziko, ktoré musí developer podstúpiť.

Tarjanne Dúbravka (2011 – 2014)  Bola prvým obytným projektom od YIT na Slovensku. Pomenovaný je po jednom z fínskych jazier.

Tarjanne Dúbravka (2011 – 2014) bola prvým obytným projektom od YIT na Slovensku. Pomenovaný je po jednom z fínskych jazier.

Aká je miera tohto rizika?
Obrovská, pretože pri akomkoľvek developerskom zámere nikdy neviete, či je vaša finančná kalkulácia aspoň približne dobrá alebo úplne zlá. Začína sa to už pri nákupe pozemkov, čo musí developer urobiť ako prvé. Potenciálna (tzv. reziduálna) hodnota pozemku však môže byť niekedy vo veľmi širokom rozpätí. A potom sa musíte rozhodnúť, čo a kedy na pozemku postavíte, aké vysoké tam budú vyvolané náklady, predajné ceny… a nasleduje ďalšie množstvo neznámych určujúcich mieru rizika. Medzi ne patria aj vyvolané investície, o výšku ktorých potom znižujete cenu pozemku. V každom prípade sa riziko snažíme minimalizovať a veríme, že nášmu zákazníkovi dodáme najlepšiu hodnotu.

Základnú hodnotu však nehľadáte v produkte, ale práve v zákazníkovi. Prečo ste odmietli produktovo orientovaný biznis?
Väčšina firiem je produktovo orientovaná, a hoci mnohé nikdy živého zákazníka nevideli, sú presvedčené, že s ich produktom bude spokojný. My sme tento prístup otočili a s našimi zákazníkmi veľmi intenzívne komunikujeme. Pýtame sa na ich názory a učíme sa z ich postrehov. Až potom začíname pre nich vytvárať produkt.

Môžu sa zákazníci vyjadrovať ku konečnému tvaru produktu – čiže bytu?
Po každom aktuálnom projekte sa snažíme preniesť všetko dobré na ďalší projekt. Veľmi podrobne máme vypracované procesy, počas ktorých dolaďujeme veci a zapracovávame ich do nového projektu. Nie sme ešte vo fáze, v ktorej by bol zákazník prizvaný do tvorenia produktu, ale svojimi názormi a požiadavkami nás ovplyvňuje pri ďalšej tvorbe. Vytvorili sme online službu YIT Plus, v ktorej majú zákazníci všetky informácie o aktuálnych procesoch na projekte. Slúži aj na lepšie spoznanie, lebo kvalita bývania nezávisí len od kvality produktu, ale aj od kvality vzťahov a ľudí, ktorí bývajú v danom bytovom dome.

Darí sa vám týmto prístupom minimalizovať nákup bytov len ako špekulatívnu investíciu?
Určite, inak sa predsa cítite v bytovom dome, v ktorom poznáte svojich susedov. Preto pre majiteľov bytov robíme klientske dni, zoznamovacie akcie a cez portál im ponúkame rôzne služby. Vedia sa tam skontaktovať so správcom a zároveň môže slúžiť ako úložisko dokumentov, ktoré si nájdu online na jednom mieste.

Vráťme sa na začiatok developerského procesu – hovorili sme o kúpe pozemku a tvorbe produktu. Ako nastavujete jeho parametre?
Dôležité je, aby bol projekt vsadený do prostredia, akoby tam prirodzene patril. Môžeme diskutovať o tom, kedy sa to dá a kedy zase nie, aké kompromisy treba pritom urobiť, ale som presvedčený, že pri mnohých našich projektoch sa nám to podarilo. Takisto sa snažíme byť korektní k všetkým zúčastneným. Všetci obyvatelia nemôžu byť nadšení z toho, že štyri roky sa bude okolo nich stavať a voziť betón, ale ak dokážeme s nimi komunikovať, dať im pridanú hodnotu a ukázať, ako bude prostredie v budúcnosti vyzerať, tak sú oveľa naklonenejší nás tolerovať.

Byty Villinki (2012 – 2014)  Menší a luxusnejší projekt pomenovaný po fínskom ostrove, zasadený do prírody Karlovej Vsi.

Byty Villinki (2012 – 2014) Menší a luxusnejší projekt pomenovaný po fínskom ostrove, zasadený do prírody Karlovej Vsi.  

Veľkou diskusiou prešiel váš bratislavský projekt STEIN2, do ktorého vstupovalo množstvo záujmov. Ako ste našli optimálny balans?
Dospeli sme k výsledku, pri ktorom bude každý mierne nespokojný. Ak by totiž zúčastnené strany maximalizovali svoj záujem, výsledkom mohol byť len nepríjemný konflikt. Nám sa ich zavčasu podarilo zapojiť do diskusie a začali sme počúvať. Ak počúvate argumenty, často nájdete riešenie, ktoré síce nebude perfektné, ale bude dosť dobré. A to je aj prípad projektu STEIN2.

Niektorí aktivisti a pamiatkari však hovorili, že sa z priemyselnej architektúry, ktorá doslova mizne pred očami Bratislavy, dalo zachrániť oveľa viac. Dalo?
V danom stave riešenia sme zachránili maximum – čo sa len dalo. Mali sme obrovské vyvolané investície s obnovou zastaranej technickej siete a okolitej dopravnej infraštruktúry. Domnievam sa, že v Steine sa nám podarilo veľmi dobre skĺbiť históriu, ktorá je tam prítomná a pre mnohých Bratislavčanov má silný genius loci. Nebolo ľahké vybalansovať záujmy s novou progresívnou formou a transformáciou objektu na niečo, čo dá celej mestskej časti pridanú hodnotu. Samozrejme, jedným z výsledkov rokovaní bola aj „spilka“ alebo kvasiareň, ktorá zostáva národnou kultúrnou pamiatkou a bude sa rekonštruovať. Podarilo sa nám zachovať fragmenty, ktoré budú zapracované do projektu, a architektúra bude odkazovať na históriu tohto miesta a lokality.

Čo tam bude?
Momentálne ešte neviem, lebo „spilku“ rekonštruuje iná spoločnosť, my robíme len rezidenčnú časť. Malo by ísť o nebytový priestor.

Byty Kivikko (2013 – 2016)  Projekt je pomenovaný po helsinskej mestskej časti a bol koncipovaný ako štartovacie bývanie pre mladých.

Byty Kivikko (2013 – 2016) Projekt je pomenovaný po helsinskej mestskej časti a bol koncipovaný ako štartovacie bývanie pre mladých. 

Ceny bytov v Steine vysoko presahujú 2-tisíc € za štvorec, čo znamená, že patria medzi to drahšie na bratislavskom trhu. Ako vyzerá ich predaj?
Predaj súvisí s očakávaniami, a preto sme nemuseli znižovať ceny bytov. Máme jasnú taktiku, akým spôsobom predávame byty. STEIN2 je výnimočný projekt v atraktívnej lokalite, a preto aj cena musí odrážať hodnotu, ktorú reálne produkt bude mať – v architektonicko-urbanistickom riešení, v kvalite materiálov a verím, že aj v kvalite vyhotovenia.

Iným príkladom priemyselnej architektúry, do ktorej vstupujete, je bývalá cvernová továreň – tzv. Cvernovka. Podarí sa vám ju aspoň čiastočne zachovať?
Momentálne interne pracujeme na príprave koncepcie, ako bude celý projekt vyzerať a čo vieme v konečnom dôsledku urobiť. Je tam Pradiareň, ktorá je kultúrnou pamiatkou a chceme ju zrekonštruovať veľmi distingvovaným spôsobom. Táto budova dáva výraz celému komplexu. Sú tam aj iné hodnotné budovy, ale aj objekty, ktoré nemajú veľkú historickú cenu.

V akej fáze je rekonštrukcia tohto projektu?
Je to ešte príliš čerstvé, aby sme vedeli konečnú podobu. Určite to chceme uchopiť veľmi profesionálne a chceli by sme využiť názory odborníkov, a to aj medzinárodných, na využitie celého štvorhektárového areálu. V súčasnosti prebieha konanie v rámci územného plánu zóny mestskej časti. Testujeme možnosti a hneď, ako to bude možné, odkomunikujeme náš zámer. Dnes môžem povedať, že v ňom prevažuje bytová funkcia v rámci územného plánu.

Tammi Dúbravka (2014 – 2019)   Projekt je pomenovaný po fínskom výraze pre dub. Benefitom sú detské ihriská, ako aj sauny v objektoch.

Tammi Dúbravka (2014 – 2019) Projekt je pomenovaný po fínskom výraze pre dub. Benefitom sú detské ihriská, ako aj sauny v objektoch.

Už sa uskutočnil pamiatkový výskum?
Mal by sa začať onedlho a bude predchádzať kompletnej rekonštrukcii a obnove tejto pamiatky.

Je pravda, že v prípade Cvernovky pripravujete architektonickú súťaž?
Doteraz sme väčšinou kupovali projekty, ktoré už mali svojho architekta, ale pri Cvernovke nastane veľká zmena. Chceme tam uskutočniť transparentné výberové konanie a budeme sa snažiť nájsť najlepší návrh.

Zrealizuje sa súťaž ešte tento rok?
Áno.

Nedávno sa v médiách objavili informácie o vašom ďalšom projekte Bergamon. V akej je fáze?
Kúpili sme pozemok, ktorý je v Ružinove na konci Hraničnej ulice neďaleko diaľnice. Je určený na tisíc bytov, čiže pôjde o obrovský ­rezidenčný projekt, ktorý pripravujeme, a dúfam, že sa nám ho podarí rozbehnúť už čoskoro. Budeme ho pripravovať v etapách, lebo takýto veľký rozsah si vyžaduje patričný čas.

Doteraz ste teda realizovali domy, ktoré mali svojho architekta. Ako fínski architekti ušili byty na mieru Slovákom?
Všetky rešpektovali ľudský rozmer. Sú to bytové domy, ktoré majú svoju obmedzenú výšku, aby rešpektovali prostredie, a kladú veľký dôraz na to, že v jednom vchode je iba určitý počet ľudí. Tak, aby vynikli potreby zákazníka, o ktorých som už hovoril. Ostatne, máme širokú škálu projektov, ktoré zohľadňujú veľkorysejší architektonický koncept – napr. Villinki –, iné sú zase vyprojektované na maximálnu efektívnosť – napr. Kivikko prinášajúce štartovacie byty. Nešijeme konfekciu, ale snažíme sa produkt šiť cielene na mieru konkrétnym ľuďom

Snažíte sa komunikovať, počúvať, byť ústretoví… a takí chcú byť aj ďalší developeri. Prečo je potom obraz developera vo verejnosti takmer až hanlivý?
Biznismeni nie sú nikde vo svete obľúbení a aj u nás je postoj k developerom veľmi negatívny. Mali sme tu úvodnú fázu realitného cyklu, ktorú tiež nazývam fázou testosterónového developmentu. Všetko bolo dovolené a až do vypuknutia realitnej krízy bola ziskovosť naozaj veľká. Keď sa však urobí priemer za desať rokov, zistíte, že nič nadpriemerné to nebolo. No a nekonsolidovaný trh ešte viac deformovalo veľa neskúsených a malých hráčov, ktorí maximalizovali svoj výnos, avšak na úkor straty svojho imidžu a pozície na trhu. My nechceme robiť biznis len dnes, ale aj zajtra a pozajtra. Preto je pre nás dôležitá dlhodobá stabilita. Nechceme za každú cenu maximalizovať zisk, radšej ho obetujeme v prospech kvalitného priemeru počas dlhšieho časového obdobia.

STEIN2 (2015 – 2020)  Vyrastie v Bratislave so silným geniom loci na území bývalého pivovaru a prinesie moderné bývanie.

STEIN2 (2015 – 2020) Vyrastie v Bratislave so silným geniom loci na území bývalého pivovaru a prinesie moderné bývanie.

Developerskému obrazu určite nepomohla ani stavebná nekvalita, ktorá sa nedávno prejavila na zlej statike niektorých budov. Ako si vy strážite stavebnú kvalitu?
Vzhľadom na to, koľko inteligentných ľudí sa pohybuje v tomto biznise, je niekedy až prekvapujúce sledovať, ako niektorí osvietení investori očakávajú, že najnižšia cena je to najlepšie riešenie. Veď ak chcem dobré auto, nekúpim si Tata skúter z Indie. Investori dnes tendrujú firmy až za hranice únosnosti a potom je výsledkom úbohá kvalita. Investor si nemôže myslieť, že výhrou je tá najlepšia cena. Je to jeho prehra, lebo na stavbu mu príde druho- až treťotriedna stavebná firma s neskúsenými robotníkmi a, žiaľ, v konečnom dôsledku na to doplatí zákazník.

Môže sa to odraziť aj v prístupe stavebnej firmy?
Ak si zoberiete najnižšiu cenu, potom sa nemôžete čudovať, že váš stavebný manažment nevie, čo skôr. Technologické postupy dodávateľskej stavebnej firme nič nehovoria a základné remeselné návyky ne­existujú. Preto si stavebnú činnosť u nás držíme doma. Nielenže máme vyskúšaný systém dodávateľov, dokonca si žiadame konkrétne mená robotníkov, ktorí majú pracovať na našich projektoch.

Otázka nekvality nemusí byť len v statike či stavebnej firme, ale aj v investorovi…
Určite, a preto si stojím za tým, čo som povedal – nejdeme do najlacnejších riešení a nešetríme za každú cenu na materiáloch a technologických postupoch. Stavebníctvo predsa nie je výroba v automobilovom priemysle. Ak statik spočíta záťaž aj teoreticky správne, tak to potom musí ešte bez akejkoľvek odchýlky zrealizovať stavebná firma – musí tam dať presne ten materiál v množstve, aké bolo navrhnuté. Ak je všetko na hrane, nikdy to nemôže byť stopercentne presné, lebo odchýlky vždy existujú a potom sa stane to, čo nedávno.

Vám sa na stavbe nič podobné nestalo?
Zatiaľ nie a dúfam, že nás to ani nikdy nepostretne.

Zvýšili ste interné opatrenia po týchto udalostiach?
Máme systematizovanú kontrolu kvality, pričom si uvedomujeme, že kvalita sa nedá odkontrolovať, ale musí sa predovšetkým vyrobiť. V prvom rade musíte zaplatiť primeranú cenu za kvalitný materiál kvalitnému dodávateľovi. Samozrejme, predtým je krok návrhu dizajnu budúceho projektu, kde sa dá veľa pokaziť, ale aj vylepšiť.

Ako to funguje v praxi?
Máme databázu odporučených riešení – napríklad detailov plochej strechy alebo balkónov –, a keď sa projekt nezrealizuje podľa našich predstáv, máme skupinu ľudí, ktorá už asi 15 rokov odstraňuje na našich stavbách chyby.

Tak predsa len chyby?
Každá chyba sa ale vyhodnocuje a zapracuje do databázy systémových riešení. Nestalo sa, aby sme zopakovali chyby, ktoré sa na stavbe vyskytli. Takýmto spôsobom sa už v dizajne snažíme eliminovať riešenia, ktoré nefungujú. Potom nasleduje fáza tendrovania materiálu s trojstupňovým riadením kvality.

Cvernovka  Developer sa chystá oživiť ďalší zabudnutý areál v centre mesta a vytvoriť v ňom modernú rezidenčnú štvrť.

Cvernovka – Developer sa chystá oživiť ďalší zabudnutý areál v centre mesta a vytvoriť v ňom modernú rezidenčnú štvrť.

Ako vyzerá toto riadenie v praxi?
Okrem toho, že máme vlastného manažéra kvality, ktorý sa zodpovedá priamo generálnemu manažérovi a robí nezávislú prácu, máme ako stavebná firma aj externý technický dozor investora a to robí len máloktorá iná stavebná firma. Stavebný manažment na stavbe potom musí postupovať podľa strojárskych postupov, tzn., ak ideme robiť daný technologický postup, tak sa dva týždne predtým kontroluje jeho príprava, tesne pred realizáciou pripravenosť a znalosť technologických postupov, následne sa vykoná výstupná kontrola. Domnievame sa, že tento prístup je naozaj systémový.

Ako reagujete, keď finančné nastavenie presiahne únosnú mieru. Kde začnete šetriť?
Keď sa to stane, v drvivej väčšine prípadov nemáme inú možnosť, len to kompenzovať z vlastnej marže. Mali sme aj stratové projekty, veď ako som povedal, je to vysokorizikový biznis, a keď netrafíte čas, kedy s adekvátnym produktom prísť na trh, alebo urobíte inú chybu v kalkulácii, tak jednoducho prerobíte.

Zvykne sa hovoriť, že aj stratové projekty môžu mať zmysel, pravda, keď nezruinujú firmu…
Nikdy to neboli zásadné chyby. Sme stavebná firma a v stavebných nákladoch sa mýlime len občas, aj to len vo veľmi malej tolerancii. Všetky ostatné premenné dokážeme úspešne odhadnúť. Niekedy však nedokážeme odhadnúť čas vývoja projektu a ani vývoj predajnej ceny. Keď dnes kupujeme pozemok, musíme odhadnúť, za koľko budeme predávať štvorcový meter o tri roky, a keď je to veľký projekt ako STEIN2 alebo Cvernovka, tak aj o desať rokov.

Fínsko je krajina, kde takmer nepoznajú korupciu. Ako ju vnímajú vaši fínski partneri z materskej spoločnosti pri podnikaní na Slovensku?
Keď Fíni vstúpili do spoločnosti, stopli sme všetky zákazky, pri ktorých sme už len tušili, že by mohli zaváňať korupciou. Keď tento neduh nevieme poraziť vlastnými silami, tak to necháme tak. Aj preto nechceme mať nič spoločné s eurofondmi a nezúčastňujeme sa na verejných zákazkách. Je to otázka kultúry národa a Fínom niečo ako podplácanie či klientelizmus ani nenapadne. Od pradeda, deda a otca stále počujú to isté… Nestačí, že učiteľ alebo farár nám povie: „Nekradni!“ Musíte to vidieť v dennodennom živote, vidieť na osobnom príklade rodičov, kolegov, kamarátov. Musí to byť vnímané ako niečo neprirodzené a neakceptovateľné. Keď si zracionalizujeme aj malú korupciu, tak neexistujú žiadne zásady. S korupciou budeme ešte dlho bojovať a potrvá aj tri generácie, kým sa to vykorení.

Máte na to recept?
Je to veľmi jednoduché. Každý okolo nás bojuje proti korupcii, ale tak ju neporazíme. Každý musí začať od seba.

Spomínali ste, že nejdete do verejných zákaziek. Keby však bola príležitosť, nevyskúšali by ste si aj nejakú občiansku stavbu?
Na takýchto stavbách sa naozaj neplánujeme zúčastniť. Vyhovuje nám segment, v ktorom poznáme cieľového zákazníka. A pri ňom môžeme uspieť len vtedy, ak mu dáme najlepšiu kvalitu i cenu a nezaberie pritom efekt, že niekoho poznáme.

Ako ste v týchto súvislostiach presvedčili firmu YIT, aby v období vrcholiacej krízy prišla na Slovensko?
Fíni vyhodnotili slovenský trh, spolu s českým a poľským, ako veľmi perspektívny a chceli tu natrvalo zapustiť korene. Nie je to oportunistický typ podnikateľa, ktorý ide na trh, keď je to najvýhodnejšie. YIT je predsa na burze kótovaná spoločnosť s dlhou tradíciou a veľkým know-how. Ostatne, Reding mal už vtedy postavených asi 500 bytov pre zahraničných investorov, takže bolo na čom stavať. Samozrejme, všetky procesy zo štandardizovanej medzinárodnej spoločnosti sa museli implementovať na Slovensko.

Ako sa uskutočňuje komunikácia s materskou firmou z Fínska? Nezasahuje vám do vašich rozhodovaní?
Zasahovanie je minimálne, oveľa menšie, akoby to manažér so skúsenosťami s medzinárodnými korporáciami čakal. Diskusia sa odohráva skôr na úrovni konzultácií a prezentácií. Lokálny manažment má veľký vplyv na to, ako sa to bude robiť. Samozrejme, know-how zo strany matky tam je a snažíme sa ich skúsenosti konfrontovať, ale čo sa týka asertivity materskej spoločnosti, tá je takmer nebadateľná.

Ako teda u vás prebieha proces rozhodovania?
Strategické záležitosti riadi predstavenstvo, v ktorom sedia predstavitelia materskej spoločnosti z Fínska aj Slováci. Je zaujímavé, že napriek 100 % vlastníckemu podielu YIT Group, podiel Fínov a Slovákov v predstavenstve je dnes rozdelený v pomere 50 : 50. V rámci YIT Slovakia máme dve divízie – a to developerské a stavebné projekty.

Realizujete stavby aj pre iných investorov?
Áno, je to približne 30 % nášho minuloročného obratu. Naše developerské projekty si však riadime výhradne sami ako generálny dodávateľ.

Od začiatku tohto roka spoločnosť pôsobí pod názvom YIT Slovakia. Znamená to, že vaším výhradným územím zostáva Slovensko?
Operujeme len na bratislavskom trhu, ale testujeme aj trhy v iných slovenských mestách. Najprv však musíme uveriť tomu, že dokážeme poraziť lokálneho developera a eliminovať jeho výhodu domáceho prostredia.

MILAN MURCKO  V pozícii generálneho riaditeľa YIT Slovakia pôsobí od 1. januára 2014 a je zodpovedný za riadenie obchodných aktivít spoločnosti. V spoločnosti pracuje už šesť rokov. Začal ako riaditeľ pobočky YIT Construction na Slovensku, kde pripravoval vstup YIT na slovenský trh, riadil jeho prieskum, analyzoval a posudzoval potenciálne cieľové spoločnosti a nakoniec organizoval akvizíciu slovenskej stavebnej a developerskej spoločnosti Reding, dohliadal na jej integráciu do existujúcich štruktúr YIT.

MILAN MURCKO
V pozícii generálneho riaditeľa YIT Slovakia pôsobí od 1. januára 2014 a je zodpovedný za riadenie obchodných aktivít spoločnosti. V spoločnosti pracuje už šesť rokov. Začal ako riaditeľ pobočky YIT Construction na Slovensku, kde pripravoval vstup YIT na slovenský trh, riadil jeho prieskum, analyzoval a posudzoval potenciálne cieľové spoločnosti a nakoniec organizoval akvizíciu slovenskej stavebnej a developerskej spoločnosti Reding, dohliadal na jej integráciu do existujúcich štruktúr YIT.

Text: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

Foto: MIRO POCHYBA,

Vizualizácie a foto projektov: YIT slovakia

Článok bol uverejnený v časopise ASB.