Kvalita stavebných výrobkov: oplatí sa nakupovať lacno?
Neustály tlak na nižšie a nižšie ceny si skôr či neskôr vyberie svoju daň. Kto a kedy zaplatí v stavebníctve najviac?
Stavebné výrobky sú z veľkej časti produkty, ktoré sa zabudujú a obdobie ich používania sa pohybuje v rokoch až v desiatkach rokov. Z pohľadu životného cyklu budovy sa napríklad strecha, nové výplne otvorov či zatepľovací systém riešia len výnimočne častejšie ako raz za dvadsať-tridsať rokov.
Ak si túto skutočnosť premietneme na investorov, znamená to, že sa mnohí, najmä majitelia rodinných domov či bytov v bytových domoch, rozhodujú o takejto zásadnej kúpe jeden nanajvýš dva- až trikrát za život. Otázka šetrenia je vždy namieste, ale považovať nákupnú cenu produktu za najdôležitejšie a často jediné kritérium výberu je aj podľa sedliackeho rozumu príliš krátkozraké. Žiaľ, na Slovensku je to tak.
Konkurenčný boj
Boj o zákazníka je neúprosný. Pre domácich slovenských výrobcov o to ťažší, že sa vôbec nemôžu oprieť o patriotizmus, či dokonca uvedomelé podporovanie miestnych výrobcov. Náš trh je navyše veľmi malý, takže sa nemožno čudovať, že sa so svojou ponukou presadzujú zahraničné firmy. Marcel Modranský zo spoločnosti Bramac súhlasí: „Konkurencia vo všeobecnosti nie je zlá. Podnecuje výrobcov k udržaniu kvality a zavádzaniu inovácií pre zákazníkov.
Žiaľ, hlavnou konkurenčnou výhodou cezhraničných dovozov je až na svetlé výnimky nižšia cena. Tá ide ruka v ruke s nižšou kvalitou servisu (napríklad schopnosťou vybaviť reklamácie, dodať chýbajúci tovar a podobne) alebo priamo s nižšou kvalitou materiálov.
Slovenský trh je špecifický dvomi vplyvmi zo zahraničia. Z juhu je to dovoz maďarských krytín priamo nakúpených v Maďarsku z dôvodu slabšieho forintu, a teda výhodnejšej ceny ich výrobkov. Zo severu je to zase fenomén dovozu plechových krytín.
Napríklad Rakúsko je vo vývoji trhu pred nami. U zákazníkov je aj vďaka ich lepším zárobkom väčší dopyt po kvalitných riešeniach. Panuje tam veľký lokálpatriotizmus. Kupujú sa hlavne domáce výrobky v osvedčenej kvalite. Špecifikom je aj kúpa nielen samotného produktu, ale aj jeho položenia. Koncoví zákazníci nenakupujú zväčša sami v stavebninách, ako je to u nás, ale priamo u pokrývačov, ktorí im okrem dodávky materiálu zabezpečia aj kvalitnú prácu a kompletné riešenie na kľúč.“
Ondřej Fridrich zastupuje nemeckého výrobcu plastových profilov Inoutic, z ktorých domáce firmy vyrábajú okná a dvere. S tým, ako na Slovensko a do Česka expandujú poľskí výrobcovia plastových okien, má svoje skúsenosti: „Na Slovensku sa dá pozorovať najmä vplyv výrobcov z Poľska, ale aj z Maďarska. Pôsobenie výrobcov z iných krajín (Česko, Ukrajina, Rumunsko) je zanedbateľné. Podiel poľských výrobkov na trhu s oknami sa blíži k hranici 50 percent. Slovenský trh jednoznačne ohrozujú nízkou cenou, ktorá vyslovene ničí slovenských výrobcov okien. Dosiaľ sa dalo bojovať aspoň kvalitou výrobkov, ale aj tá pri poľských alebo maďarských oknách pomaly stúpa.“
Ako vzniká nízka cena?
Dôvody nízkej ceny vysvetľuje Ondřej Fridrich takto: „Predovšetkým je to nízka cena pracovnej sily v Poľsku. Druhým dôvodom je veľkosť poľského trhu a výrobcov na ňom, ktorá im umožňuje vyrábať s výrazne nižšími nákladmi vďaka nakupovaným objemom. Nezanedbateľným faktom je aj to, že mnoho najväčších poľských výrobcov okien dokázalo získať významné finančné prostriedky z európskych fondov na podporu rozvoja podnikania, zamestnanosti a zvyšovania konkurencieschopnosti nových členských štátov. Z týchto fondov poľskí výrobcovia nakúpili najmodernejšie strojové vybavenie, ktoré by im mohol závidieť hociktorý špičkový nemecký výrobca okien. Sotva polovičná cena strojov dáva týmto firmám veľkú konkurenčnú cenovú výhodu.“
Iste, ak je konkurenčný boj férový a nízka cena finálneho produktu je výsledkom šikovného manažmentu a nie je na úkor predpísanej kvality, ťažko proti tomu bojovať inak ako získavaním menších zákaziek na mieru, ktoré sa veľkým výrobcom neoplatia.
Monitoring kvality
Najväčším problémom je však neférový konkurenčný boj. Príčin je hneď niekoľko. Už v úvode sme naznačili, že výrobky sa na Slovensko môžu dostať priamym nákupom najmä v pohraničných oblastiach. Slovenská obchodná inšpekcia potvrdila, že v týchto prípadoch SOI nemôže vyvodzovať zodpovednosť za nevyhovujúce vlastnosti týchto výrobkov. Druhou možnosťou je nákup v stavebninách alebo v obchodných reťazcoch.
Ako hovorí Marta Strapková, predsedníčka Združenia EPS SR, reakcie predajcov na nekvalitné stavebné výrobky v ich sieti bývajú rôzne: „Mnohí predajcovia často nevedia, aké parametre by mal výrobok v zmysle legislatívy mať. Chýba informovanosť, že je potrebné vyhlásenie o zhode alebo certifikát na predávaný výrobok. Máme skúsenosti, že zodpovedný predajca po upozornení na nekvalitu vyradil výrobok zo svojej ponuky, no aj opačné.“
Pritom povinnosť preukazovať zhodu pred uvedením na trh má výrobca produktu. Ako uviedla vo svojom vyhlásení SOI, stavebné výrobky so zníženou úrovňou parametrov vlastností sa dostávajú na slovenský trh najmä preto, že výrobcovia nerešpektujú platné predpisy. Niektorí výrobcovia používajú menej nákladné technológie a nekvalitný vstupný materiál, čo umožňuje predaj výrobkov za podstatne nižšie ceny.
Združenie EPS SR, ktorého jedenásti členovia pokrývajú približne 70 percent slovenského trhu s penovým polystyrénom, sa systematicky venuje monitorovaniu kvality EPS na Slovensku. Jeho hlavným cieľom je upozorniť na výrobcov, ktorí na trh dodávajú nekvalitný EPS, a tým zabezpečiť, aby sa na trhu nenachádzala nekvalita, a súčasne chrániť spotrebiteľa. Projekt monitoringu kvality EPS na trhu realizuje združenie, pričom spolupracuje s akreditovaným laboratóriom a so Slovenskou obchodnou inšpekciou.
„Úspechom monitoringu kvality je, že oproti minulému roku sa z nášho trhu vytratili najmä niektorí importéri, u ktorých sme namerali veľmi vysoké percento nezhodných výrobkov,“ vysvetľuje Marta Strapková. V roku 2012 sa odobralo a v troch kolách testovalo celkovo 56 vzoriek od 21 výrobcov a predajcov polystyrénu pôsobiacich na slovenskom trhu.
V rámci realizovaných meraní bolo zistených 16 prípadov nezhody s normou STN EN 13163 pri parametri napätie v tlaku pri 10-percentnej deformácii. To predstavuje 28,5 percenta prípadov nezhody nameranej prevažne pri importovaných materiáloch. Podobne sa skončilo testovanie objemovej hmotnosti, kde sa zistilo 21,4 percenta prípadov nezhody, tiež prevažne pri importovaných materiáloch. Združenie má skúsenosti s nekvalitnými výrobkami najmä z Poľska.
Marta Strapková dodáva: „Monitorovanie pokračuje a nám sa darí udržiavať kvalitu EPS na domácom trhu. Dôležitou otázkou však ostáva, akou kvalitou sa vyznačujú ostatné komponenty ETICS (External Thermal Insulation Composite Systems), ktoré sú dostupné na trhu (kotviace prvky, lepiace materiály, omietky a povrchová úprava). Tu sú ešte veľké rezervy. To isté platí pri kvalite zhotovovania ETICS na stavbe najmä spoločnosťou, ktorá nemá udelenú licenciu na jeho zhotovovanie, respektíve pri celom procese prípravy a realizácie s ohľadom na potrebnú garantovanú životnosť, a to bez ohľadu na druh izolačného materiálu.“
Čo dobehne investora
Postup Združenia EPS SR môže byť príkladom aj pre výrobcov v ostatných segmentoch. Ďalšou možnosťou je systematická osveta u zákazníkov. Investor, bez ohľadu na to, či je to človek, ktorý len potrebuje vymeniť strechu, alebo developer, ktorý stavia bytové domy, je totiž ten, kto vo finále platí. Marcel Modranský zo spoločnosti Bramac je presvedčený, že cesta vedie cez dôsledné rozlišovanie kvality, aby zákazníci vedeli rozoznať kvalitných výrobcov od tých ostatných, presadzujúcich nízku cenu za každú cenu.
Gabriel Boros zo spoločnosti Rheinzink dopĺňa: „Viem pochopiť zmýšľanie jednoduchého človeka na vidieku. Jeho mesačný príjem sa hýbe v stovkách eur. Keď pri novej streche rozmýšľa nad škridlou, zistí, že pod ňu musí dať nový krov, nové latovanie a veľa ďalších súvisiacich vecí, ktoré zvyšujú náklady. Potom príde niekto s plechom a povie mu, že to dokáže namontovať na pôvodný krov. Zákazníkovi sa uľaví, ušetril balík peňazí. Neuvedomuje si, že ak veci nevyrieši systémovo, dobehnú ho neskôr a bude ho to veľa stáť. Nerozumiem však zmýšľaniu majiteľa istého veľkého hotela vo Vysokých Tatrách, kde je pekný interiér obložený drevom a s poľovníckymi trofejami. Na streche je ale lacná imitácia škridly a je to len otázka času, kedy začne robiť problémy. Niekedy je pre ľudí dôležitejšia drahá sedačka v obývačke či batéria v kúpeľni ako strecha nad hlavou.“
Rozhoduje sused
Skutočne je to tak, že investor má pri výbere produktu hlavné slovo, pretože je to on, kto zaplatí faktúru. A je to napokon investor, kto bude mať s nekvalitným výrobkom alebo nekvalitnou montážou v budúcnosti starosti. Daň za neuvážené šetrenie zaplatí v podobe zatečených strešných priestorov či plesne v interiéri.
„Prieskumom sme zistili, že pre koncového zákazníka sú najdôležitejšími faktormi pri rozhodovaní o krytine odporúčania známych a susedov, následne informácie zo stavebnín a od pokrývačov, v prípade novostavieb je takisto dôležité, čo odporúča architekt v stavebnom projekte. Čoraz viac sa na zber informácií využíva internet, takto zozbierané informácie si potom potenciálni zákazníci idú už len overiť na trh k profesionálnym partnerom,“ hovorí Marcel Modranský.
„Pokrývači najviac poznajú skutočnú kvalitu strešných výrobkov a u nich je to najdôležitejšie kritérium voľby. Nechcú sa totiž vracať na svoje strechy, aby riešili reklamácie a opravy. Súčasný vývoj na trhu však oslabuje vplyv pokrývačov na koncových zákazníkov, keďže tí skúšajú získať čo najvýhodnejšie podmienky pri kúpe tovaru a tie získavajú skôr v stavebninách. Pokrývačom potom neostáva nič iné, ako položiť už kúpenú krytinu rôznych materiálov a značiek.“
Aj Gabriel Boros zhodne tvrdí, že najväčšou autoritou pri finálnom výbere býva sused, ktorý má rovnakú strechu už päť rokov. „Pri montážnych firmách stále ešte pretrváva pocit z obdobia, keď bolo veľa zákaziek. Mnohí remeselníci sa naučili, že čím sú rýchlejší, tým sú bohatší. Dôslednosť išla bokom. Keď ide o cenu, zákazník si často vyberá z neautorizovaných klampiarov. Často som sa stretával s prístupom, že majstri s dvadsiatimi rokmi odrobenými v Nemecku ignorovali moje pripomienky. Keď som však položil prvú odbornú otázku, že čo sú pohyblivé príponky a či vedia, kde ich majú dať, že hrajú rozhodujúcu úlohu pri teplotnej rozťažnosti strešnej krytiny, zrazu nevedeli, kde je sever. Vidina zárobku je hnacím motorom a pre nedostatok odborne zdatných remeselníkov pomaly nebude mať kto vykonávať remeslo,“ opisuje odbornú spôsobilosť niektorých majstrov a dopĺňa
„Sú výrobcovia, ktorí si dajú na montážnom návode záležať. Otvorene povedia, že skrutky treba každé dva roky utiahnuť, lebo ich môže odfúknuť vietor alebo sa môžu uvoľniť. Sú firmy, ktoré to nepovažujú za dôležité, len predajú krytinu a hrajú sa na mŕtveho chrobáka.“
Ako neplatiť dvakrát
Odborná zdatnosť projektantov, montážnych firiem a stavebných dozorov je ďalším slabým ohnivkom v reťazci medzi výrobcom a koncovým zákazníkom. Projektant môže návrh konzultovať s výrobcom, remeselník môže odmietnuť realizovať stavbu s nekvalitným materiálom a bez montážneho návodu a napokon stavebný dozor môže bez rozpakov kontaktovať výrobcu a dať si skontrolovať a podpísať správnosť pracovných postupov.
Jeden príklad na ilustráciu pridáva Gabriel Boros: „Dnes sa často zjednodušuje montáž a dvojitá stojatá drážka sa nahrádza takzvanými klip systémami. Spoj sa nemusí náročne uzatvárať, iba sa to zaklapne. Len čo sú tam strešné otvory, prichádzajú problémy. Mali sme klienta, ktorý si vybral na strechu farbený pozinkovaný plech. Po dvoch mesiacoch sme takto urobenú strechu museli vymeniť. Takže najprv ušetril na lacnejšej alternatíve a potom musel zaplatiť aj tú drahšiu.“
Otázka teda znie: Kto zaplatí daň za tlak na najnižšiu cenu (stavebných výrobkov a prác a všetkého čo s tým súvisí)? Investor síce nemusí byť fundovaný, v stavebníctve zbehlý, odborne podkutý. Ak chce však skutočne ušetriť, mal by si dať poradiť. Kvalita (projektu, výrobku v súlade s predpismi, školeného remeselníka a skúseného technického dozoru) niečo stojí. A kto je taký bohatý, aby si mohol dovoliť kupovať lacné veci?
 Antonín Parys Kvalite vládne zákon peňazí Problémy s kvalitou materiálu a jeho montážou sa týkajú všetkých druhov krytín. Z tohto pohľadu teda môžeme hovoriť o vstupnej kvalite zabudovaného materiálu z jednej strany a o kvalite montáže tohto materiálu z druhej strany. Týmto výpočtom sa však všeobecné podmienky kvality striech, samozrejme, nekončia, keďže ďalším vstupom je kvalitný návrh skladby, vhodné klimatické podmienky a podobne. Keď sa odborne spoja všetky tieto základné predpoklady, dostaneme aj kvalitnú strechu. Stačí, keď niektorý z uvedených predpokladov nie je správny, a efekt je opačný. Vrcholom býva nekvalita viacerých predpokladov a potom je výsledok žalostný. Situácia na stavebnom trhu v Slovenskej a Českej republike sa začína podobať, keďže oba štáty vychádzali prakticky z rovnakej materiálovej aj pracovnej základne. V oboch republikách nastal po roku 1990 obrovský nárast nových a kvalitných materiálov, ale zároveň sa prejavili rozdiely v kvalite montáže. Časť odborníkov sa naučila s novými materiálmi pracovať, ale ostala časť pracovníkov, ktorí s novými materiálmi robili po starom. Musíme sa vrátiť o dve dekády nášho života späť. Asi všetci od zmien po roku 1989 očakávali, že sa zvýši kvalita doslova všetkého. Na náš, vtedy ešte spoločný trh nastupovali nové a nové materiály a skutočne boli všetky kvalitné. Ak ešte neboli viac rozšírené, tak s nimi pracovali aj zdatní a učenliví remeselníci. Základná filozofická otázka dnes znie: Prečo by sme mali predávať materiály, ktoré vydržia 30 rokov a viac, keď môžeme predávať materiály, čo treba vymeniť po desiatich či pätnástich rokoch? Ešte vždy ostávajú ostrovčeky, kde je kvalita výroby materiálu a jeho montáže základnou požiadavkou. Toto je prísľub do budúcnosti. Dnes je v podstate jedno, odkiaľ daný výrobok pochádza. Svet povlakových hydroizolácií v Európe si v podstate rozdelilo niekoľko nadnárodných spoločností, ktoré majú jediný cieľ – väčší a väčší zárobok. Kým na začiatku 90. rokov minulého storočia išlo o národné či rodinné firmy, dnes väčšinou nikto nevie, kto je výrobcom či vlastníkom. Národných výrobcov v bývalom socialistickom tábore zväčša zlikvidovali nadnárodné koncerny. Rovnako vyzerá aj kvalita jednotlivých výrobkov. Európske označenie výrobkov CE začína byť reklamnou značkou, a nie známkou kvality. Preto možno získať hneď niekoľko výrobkov s rovnakým názvom od rovnakej firmy, ktoré sa vyrábajú v rôznych krajinách s rozličnou kvalitou. Česká republika aj Slovenská republika sa potácajú niekde vnútri tohto kruhu a nemajú žiadnu silu zmeniť niečo na kvalite výroby. Preto je nevyhnutné informovať všetkých budúcich aj súčasných užívateľov stavieb o tom, čo je zlé a čo dobré, prinášať informácie o tom, čo a ako nakupovať či zhotovovať. Aj my chceme prispieť k tomu, aby sa tak odborníci, ako aj laici vedeli v týchto informáciách orientovať. |
TEXT: Mária Nováková
FOTO: Antonín Parys
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
