Francúzska slovenčina a energia z pyramídy
V poradí 25. Pecha Kucha night sa presunula do bratislavskej Kunsthalle, bývalého domu umenia. Skladba hostí nesklamala, organizátori dali dokopy toľko zaujímavých ľudí, že sme zase raz dostali poriadnu porciu nápadov, umenia, neošúchaného nazerania na veci každodenné.
Niežeby ostatní nestáli za reč, ide o najsilnejší dojem. Moje hodnotenie je čisto subjektívne.
Chris Potiron žije už dvanásť rokov na Slovensku. Stále mám problém pochopiť, čo do našich končín zaveje cudzincov na taký dlhý čas. Chris sa za ten čas naučil skvele po slovensky (kiež by som ja tak vedela po francúzsky) a jeho nadšenie z rôznych aktivít by sa dalo krájať. Veď napríklad dostať afganských zástupcov na slovenský festival varenia polievky sa len tak hocikomu nepodarí.
Tomáš Džadoň predstavil svoj originálny projekt slovenských dreveníc na streche košického paneláka. Oceňujem, že napriek tomu, že sme výsledok už videli vo všetkých možných médiách, Tomáš ukázal ďalšiu rovinu svojho diela. Prečítal dva listy. Prvý, dosť formálny, dostal od zarytého odporcu svojho nápadu s drevenicami, kde mu dotyčný dôkladne vyložil svoj zamietavý postoj. Druhý, veľmi priateľský, písaný na jeden dych hneď večer po inštalácii dreveníc na strechu, bol jedna úžasná ďakovačka za skvelý nápad a výsledok s neopakovateľným účinkom. Pointa je jasná, písal to jeden a ten istý človek. Tomáš, vďaka, že nás tvoje diela robia lepšími!
Olja Triaška Stefanovic je zo Srbska, ale na Slovensku už tiež pobýva dlhší čas. Jej slovenčina je prifarbená južanským tvrdým prízvukom, takže komentár k jej fotografiám bol úplne skvelý. Na svojich fotografiách nám domácim ukazuje, čo nevidíme. Tak ako okomentovala jej mama pri návšteve Bratislavy budovu Slovenského rozhlasu: „To je super, otočená pyramída! A čo s tou všetkou energiou?“
Ďakujeme Pecha Kucha night z 21. novembra za veľkú porciu energie a ďalšiu, 26. v poradí, si rozhodne nenecháme ujsť!
Mária Nováková
Foto: Ľubomír Dait
