Žijeme v dobe architektonickej anarchie?
Demokraciu sme si pomýlili s presadzovaním vlastných záujmov. A rovnako si mýlime aj pojem vlastníctva. To, čo stojí na mojom pozemku, je moje vlastníctvo a s tým si môžem a budem robiť, čo uznám za vhodné. Je to moje vlastníctvo, a preto som ten, kto o tom bude rozhodovať. Áno, ešte stale musí stavba dostať stavebné povolenie. No to je však častokrát vydané aj dodatočne. Kto teda posúdil územný plán? Kedy sa kto zamyslel nad tým, či dom svojím výrazom zapadne do lokality, či ju nenaruší, ako sa bude ďalej vyvíjať výstavba celej zóny? Kto posúdi farebnosť, koho zaujíma, či okná na panelovej stavbe vzájomne korešpondujú?
Nové ulice v starých dedinách
Natrafila som na práve budovanú časť obce. Je v blízkosti golfového ihriska, preto má cela ulica skôr pôsobiť luxusne. Aj vily, ktoré tam stoja alebo sú práve vo výstavbe, tomu nasvedčujú. No potom zbadáte drevenicu medzi domami s plochou strechou a modernou fasádou. Aj táto ulica predsa musí mať územný plán. Alebo nie?
Nikto sa už nezamyslí, nikto nezakáže miešať hrušky s jablkami? Toto je naša vizitka, ktorá hovorí: „Nemáme tu nikoho, kto by sa nad tým pozastavil!“
Bez hlavy a päty
A keď som prešla o pár domov ďalej, hneď oproti luxusnej vile za státisíce eur stála „radovka“ alebo ako to nazvať. Nešťastná zástavba asi 15 rovnakých rodinných domov s malými oknami a veľmi zvláštne členenou fasádou. Napadlo mi, že to sú domy na prenájom, ktoré patria blízkemu golfovému centru. Inak si neviem vysvetliť, prečo sú všetky úplne totožné. Ale nie.
Sú na predaj a v prvom už aj niekto býva. Spomenula som si na ulice z čias socializmu, keď sa striedali na ulici tri druhy domu. Môj osobný názor je, že tieto ulice boli oproti dnešným vo veľkej výhode. Mali svoj charakter. Tie dnešné sú iba zmesou všetkého, čo je v ponuke.
Modré variácie
Nemám nič proti farebnosti fasády. Naopak, som fanúšikom farebných fasád. No za posledné roky som nevidela pekný nový farebný dom. Ak ma niečo nadchlo, bol to vždy dom s históriou, ktorý stál v podobnej zástavbe a z celej štvrte dýchala myšlienka.
Našla som zopár „modrých“ domov. Keby stáli všetky pokope, povedala by som si: „Aha, konečne tematická štvrť (aj keď nešťastne tematická)!“. No tieto stoja každý samostatne, úplne v iných krajoch, dokonca aj v iných štátoch. Jeden je z malého mesta, druhý stojí na okraji malej dediny, tretí na frekventovanej hlavnej ceste, štvrtý v modernej zóne, piaty v štvrti hlavného mesta. Uhádnete, ktorý, je ktorý?
Ľahko kritizovať, ťažko niečo zmeniť
Je veľmi ľahké dať dokopy pár fotiek toho, čo nevyšlo. Moje názory sú subjektívne a ovplyvnené výchovou, štúdiom a ľuďmi, na ktorých som natrafila.
Na jednom sa ale zhodnúť musíme. Aj ten návrh, ktorý je dokonalý na papieri, sa môže zmeniť na katastrofu, ak nerešpektuje okolitú zástavbu. Aj farba, ktorú navrhneme investorovi, vyzerá inak v počítači, ako tá, ktorú namiešajú v predajni. Je veľa faktorov, ktoré ovplyvňujú celkový výsledok.
Text a foto: Ing. Alena Benešová
