Verejný priestor v štvrti Belveder v Banskej Bystrici
Začalo to ako školské zadanie... Vzhľadom na to, že prakticky celý život bývam v srdci slovenska - Banskej Bystrici, som mal v úmysle vyzdvihnúť, opísať a prezentovať jeden z mála, ak nie jediný novo- realizovaný verejný priestor. Nasledovalo hromadenie podkladov a výkresovej dokumentácie, či už od autora alebo realizačnej firmy, opäť raz povrchná obhliadka dobre známeho miesta kvôli fotodokumentácii a záverečné hodnotenie s použitím asi všetkých možných superlatívov nachádzajúcich sa v mojej slovnej zásobe. Kedže som sa doposiaľ extra nezaujímal o verejné priestory, druhý deň ma napadlo pozrieť si aj iné realizácie, hlavne zo zahraničia...
Riešený verejný priestor je situovaný pred administratívnou budovou. V parteri administratívnej budovy sa nachádzajú kaviarne a reštaurácia. Terasy jednotlivých kaviarní sú priamo prepojené s verejným priestorom, ktorý je dostupný zo severo- východnej a juho- západnej strany po spevnených komunikáciách okolo administratívnej budovy.
Priestor je delený na zónu odpočinkovú s jazierkom a zónu detskú. Odpočinková časť obsahuje mobiliár. Vodnú plochu, spevnené a zatrávnené plochy. Detská zóna je zatrávnené a obsahuje detské preliezky, pieskovisko a príslušenstvo.
Lokalita je prístupná z centra mesta banská bystrica po šátnej ceste I. triedy po Tajovského ulici. Musím podotknúť že návštevníci, ktorí nebývajú v tejto lokalite prakticky nemajú možnosť sa sem dostať, lepšie povedané nemajú kde zaparkovať, lebo všetky parkovacie plochy sú v súkromnom vlastníctve a ich používanie je prísne sledované. Každý problém by mal mať svoje riešenie a tak aj tento problém si ľudia vyriešili po svojom a parkujú na kapacitne nedostatočnom parkovisku pred supermarketom. Absenciu cyklotrás pri všetkých týchto problémoch radšej nebudem rozoberať.
Prevažná časť spevnených plôch je zatrávnená. Pri návrhu spevnených plôch sa venoval autor viac farebnosti ako funkčným a prevádzkovým vlastnostiam. Celkom sa totiž pri farebnosti zabudlo na napríklad na vodiace prvky pre nevidiacich a najväčším problémom podľa mňa je povrchová úprava dlažby. Tá totiž nie je protišmyková. Tento nebezpečný problém sa prejavil až teraz v zimnom období.
Vo verejnom priestore je použitých veľa druhov mobiliáru. Napríklad sú použité až tri druhy lavičiek. Navrhoval by som jeden druh lavičiek, ale nie v severskom štýle aké boli použité pri realizácii, ale v jednoduchom mestskom elegantnom štýle vhodnom k novej administratívnej budove a okolitým bytovým domom.
Tiež by som zmenil druh odpadkového koša, a ak nie zmena tak aspoň použitie prekrytého smetného koša. So smetnými košmi súvisí aj prístrešok na separovaný zber, ktorý opäť nebol citlivo vybraný do prostredia v ktorom sa nachádza. Vymenil by so ho za prístrešok v mestskom elegantnom štýle s uzamykaním. Množstvo dôležitého mobiliáru mi tu aj napriek týmto nedostatkom chýba. Sú to napríklad koše na exkrementy pre psov, picia fontánka a stromové mreže..
Oceňujem snahu použiť detské preliezky, ale ich prevedenie nezapadá do mestského štýlu verejného priestoru akým by tento priestor mal byť, vzhľadom na okolitú zástavbu a administratívnu budovu.
Atmosféra verejného priestoru je rušená prebiehajúcou výstavbou II. etapy administratívnej budovy. Pomyslenou čerešničkou na torte je fontánka v tvare slona, ktoré je osadená pri vodnej ploche. Je to vrchol nevkusu a bol by som zvedavý na logické zdôvodnenie autora prečo sa rozhodol použiť tento druh.
Za všetkým sú peniaze a aj pri hľadaní odpovede na túto otázku by sme pri nich skončili. Možno mal autor známeho sochára, alebo sa mu už prestala páčiť vo vlastnom dvore a potreboval sa jej „zbaviť“ za dobrú cenu.
Osvetlenie je tvorené verejnými parkovými lampami, ktoré sú umiestnené okolo spevnených plôch vo vzdialenosti cca. 3 m. Pri realizácii boli použité dva druhy lámp. Priestor okolo vodnej plochy nie je vôbec osvetlený.
Sadové úpravy sú realizované nízkou zeleňou a stromoradím umiestneným okolo spevnených plôch.
Myslím si, že vodná plocha v aktuálnom stave nezvyšuje estetickú hodnotu celého verejného priestoru. Obsahuje mútnu vodu a takmer žiadnu flóru a faunu.
Podľa môjho názoru nebol priestor pri zariaďovaní vnímaný ako jeden harmonický celok, ale jednotlivé prvky mobiliáru (lavičky, smetné nádoby, lampy, zábradlia a doplnky) boli vyberané náhodilo bez ohľadu na ich konečné spolupôsobenie, čo sa nakoniec prejavilo na výslednom výraze verejného priestoru.
Na záver by som dodal len toľko, že aj napriek všetkým mojím pripomienkam sa tento priestor teší pomerne slušnej návštevnosti, no nezodpovedanou otázkou ostáva, či je to kvôli kvalitným kaviarňam, nízkemu povedomiu a nárokom obyvateľov alebo jednoducho faktu, že na Slovensku je skoro dokonalý verejný priestor skôr výnimkou ako pravidlom.
Text a foto: Bc. Peter Hysek
–>–>
