image 63445 25 v1

Prezidentské voľby 2014 – Radoslav Procházka: Prezident sa neschováva

Myšlienku o mladom prezidentovi predkladá ako svoju výhodu. Náladu v spoločnosti nazýva depresívnym kŕčom, transfúzia novej krvi by teda mohla priniesť na najvyšších politických miestach oživenie.

Prirovnávať prezidentské voľby pre utešený počet kandidátov k reality šou je možno prehnané, ale isté spoločné prvky by sa dali nájsť. Podľa zverejnených prieskumov je pravdepodobné, že voliť nebudeme len v jednom kole, takže do finále postúpia dvaja. Žiaľ, na odovzdanie hlasu nebude stačiť poslať sms-ku ďobnutím do mobilu z pohodlia obývačky. Pár krokov do volebnej miestnosti by však ľudí nemuselo odradiť, aby využili svoje občianske právo. Keďže cieľová skupina časopisu ASB rozhoduje o vzhľade našej krajiny a našich miest – od investičných zámerov až po uschnutý atrament na rozhodnutiach o užívaní stavby, oslovili sme relevantných kandidátov, ktorí sa uchádzajú o prezidentské kreslo, so žiadosťou o rozhovor. Ponúknutý priestor využili traja z nich.

Ktorý moment bol v súvislosti s vašou kandidatúrou na prezidenta SR rozhodujúci?

Už dlhšie sa vo mne zbieral pocit, že verejný priestor ustrnul v takom depresívnom kŕči a že sa Slovensku nedarí ­vymaniť sa zo začarovaného kruhu nedôvery. Ľudia majú čoraz menej dôvodov sa na štát v čomkoľvek spoľahnúť, a pritom práve štát od nich pýta čoraz viac. Regulačné i daňové bremeno stúpa, ale bežných ľudí už sa tam hore nemá kto zastať. Mám predstavu, ako ten úrad využiť na ochranu ľudí, na službu verejnému záujmu. A zároveň mám dosť energie na to, aby som sa tú predstavu pokúsil naplniť. Ako občan si totiž neprajem, aby sme hlavu štátu mali iba na ozdobu a aby tú funkciu obsadil niekto, komu ide o zavŕšenie vlastnej kariéry, osobnú satisfakciu či o odpočinok od politickej prevádzky, v ktorej je vyše 20 rokov. Potrebujeme v tom úrade aktívny výkon a ja si trúfam ho ľuďom dať.

Ktorým témam sa plánujete prednostne venovať po prípadnom zvolení za prezidenta SR?

Aktívnemu dohľadu nad plnením vládnych záväzkov, tvorbe pracovných príležitostí, ochrane rovnosti pred zákonom a výkonu spravodlivosti. Mojou ponukou je silný prezident, ktorý bude v aktívnom vzťahu s vládou i parlamentom a bude dohliadať na to, ako vláda plní sľuby, ktoré ľuďom dala. Zároveň chcem otvárať v zahraničí dvere slovenským podnikom tak, aby to prinášalo prosperitu a pracovné miesta tu doma. Pokúsim sa prispieť k tomu, aby ľudia mohli viac dôverovať súdnej moci. A chcem časť prezidentského úradu preniesť do regiónov a reálne tam úradovať. Prezident by mal byť ľuďom nablízku mentálne aj fyzicky.

Je podľa vás súčasné postavenie prezidenta SR a ostatných ústavných orgánov vyvážené?

Prezident má omnoho väčšiu možnosť ľuďom pomôcť, než by sa dnes mohlo zdať. Zastupuje Slovensko nielen navonok, ale aj dovnútra a má povinnosť dbať o riadny chod ústavných orgánov. Dôležité je, aby priestor, ktorý má, nenapĺňal osobnou svojvôľou, ale službou občanom. A aby sa usiloval o celkovú rovnováhu v štáte. Práve to je mojou ambíciou: dať ľuďom pocit, že sa ich má kto zastať a že v štáte panuje poriadok a spravodlivosť.

Budete sa v priebehu svojho ­funkčného obdobia snažiť posilniť právomoci prezidenta SR? V ktorých oblastiach by mal byť podľa vás prezident aktívnejší?

Ja sám sa o to usilovať nebudem, ten priestor je dosť široký na to, aby som ciele, ktoré mám, plnil. Skôr by som prezidentovi vzal právomoc udeľovať amnestiu a menovať profesorov vysokých škôl, je to monarchistický prežitok. Ak by k posilneniu malo prísť, usiloval by som sa o to, aby sa týkalo možnosti predkladať návrhy zákonov.

Ako podľa vás a vašich skúseností vaši voliči, respektíve občania Slovenska, vnímajú funkciu prezidenta a jeho reprezentáciu Slovenska doma a v zahraničí?

Vnímajú ju podľa skúseností, ktoré majú, čiže dnes skôr s nedôverou. Silný a aktívny prezident nechodí do zahraničia preto, aby mu ukázali hrad, nakŕmili ho na recepcii, zobrali ho na futbal či aby zamával hradnej stráži. A doma sa neschováva v paláci a nezrieka sa možnosti predkladať aj diagnózu problémov v spoločnosti, aj návrhy ich riešení. Naopak, usiluje sa pre ľudí odviesť aktívny výkon. Toho dnes ľudia vidia veľmi málo a je mrzuté, že hlavný favorit prvého kola prezidentských volieb im ponúka práve takúto zvláštnu stabilitu, čiže ten začarovaný kruh, kde si vzájomne nahrávajú tí hore a chvália sa, ako dobre im to spolu ide. Potrebujeme viac.

Aký hlavný argument za svoje zvolenie by ste uviedli pre doposiaľ nerozhodných voličov?

Ponúkam kombináciu znalosti systému zvnútra a zároveň odolnosti jeho zvodom. Už som bol viackrát pod tlakom, aby som zaprel svoje presvedčenie a vyl s vlkmi, a vždy som mu odolal. Mám teda aj ­skúsenosť, aj odhodlanie. Zo štúdií a práce v zahraničí mám zároveň dosť významných kontaktov na to, aby som ich vedel využiť na prospech svojej vlasti. Celý svoj dospelý život sa zaoberám verejným priestorom, mám v odbornej verejnosti vysoké renomé v oblasti ústavného aj európskeho práva, čo je pre kompetentný výkon úradu veľmi dôležité. A nejdem si tam oddýchnuť, idem tam odrobiť, čo sa bude dať.

Ako vidíte svoje reálne šance na ­zvolenie?

Občania si vyberú, to vravím s plnou pokorou. Viem, že tieto voľby majú pre prvé kolo jasného favorita v osobe predsedu vlády. V druhom kole bude rozhodovať, či si ľudia vyberú rovnováhu alebo dominanciu jednej partie, bude to na nich. Postup do druhého kola je otvorený pre troch, možno štyroch kandidátov a ja v tej zostave ponúkam spolu s odbornou skúsenosťou aj poctivosť. Alebo naopak, okrem poctivosti ponúkam aj kompetentnosť.

Aká kampaň podľa vás dokáže osloviť čo najširšie spektrum voličov?

To uvidíme. Ja sa snažím hovoriť s ľuďmi veľmi otvorene a úprimne. Chcem byť autentický a pravdivý, nechcem pre jednu kampaň stratiť vlastnú tvár. Vyhľadávam kontakt s bežnými ľuďmi, lebo mi jednak dáva silu a povzbudenie, a jednak veľmi dôležitú spätnú väzbu. Spolieham sa v tejto kampani na pomoc svojej rodiny, volebného tímu i širokého spektra dobrovoľníkov a pomocníkov. Sám nikto ďaleko nezájde. Nevyhnutná prísada v  recepte na úspech je schopnosť tímovej roboty a  šťastie stretnúť ľudí, ktorí majú rovnaký cieľ. Veľa ľudí po celom Slovensku má rovnaký cieľ a spolu robíme na jeho realizácii.

Ako mobilizujete k ochote ísť hlasovať ľudí, ktorí v posledných rokoch rezignovali na voľby?

Toto nie je čas podliehať skepse, čas na rezignáciu. Ak sa vzdáme, nádej na zmenu je nulová. Ak zabojujeme, nemusí to vyjsť, ale máme určite šancu. Potrebujeme rovnováhu, vládna strana veľmi spyšnela a podľahla presvedčeniu, že s úradom dostáva človek aj rozum. S úradom pritom človek dostáva povinnosť pracovať pre ľudí.

Medzi najväčšie problémy, ktoré trápia slovenské stavebníctvo a súvisiace odvetvia, patrí stagnácia, problematické verejné obstarávanie a v neposlednom rade neplatenie faktúr i s tým súvisiaca nízka vymožiteľnosť práva, čo postihuje najmä menšie spoločnosti v sektore. Ktoré právomoci by vám ako budúcemu prezidentovi umožňovali angažovať sa v tejto oblasti a aké kroky by ste podnikli?

Predovšetkým istý dohľad nad legislatívou. Tu sa dajú uplatniť pripomienky a apelovať na zákonodarcu, aby mal rozum. Zároveň je tu možnosť otočiť justičné kormidlo tak, aby súdy fungovali spoľahlivejšie. V neposlednom rade práve autorita prezidentského úradu môže slúžiť ako katalyzátor a spúšťač dôležitých procesov v spoločnosti. Tým, že prezident na nejaký problém nielen upozorní, ale aj nalieha na jeho riešenie, sa veci môžu pohnúť dopredu. Vymožiteľnosť práva je príliš zložitá téma na to, aby ju vyriešil jeden človek, ale ak ten človek má predstavu o riešení a chuť ho presadzovať, môže naštartovať a zastrešiť proces, ktorý povedie ku konkrétnym výsledkom. A ja som orientovaný práve na výsledok, chcem vidieť, ako sa veci dejú.

Aké kroky by ste chceli podniknúť na zmenu existujúceho stavu, keď sa množstvo financií (ktoré by sa samozrejme dali užitočnejšie využiť) stráca v neprehľadných verejných obstarávaniach či priamych zadaniach, tečie cez eurofondy na vyvolené účty či vďaka „správne“ nastavenej legislatíve vytvára priestor na profit vyvolených firiem?

Mám v programe ochranu nezávislých ­kontrolných inštitúcií pred politickými tlakmi. Myslím si totiž, že tu dosť zaostávame. Inštitúcie by aj boli, ale výsledky nie sú. Chcem sa preto sústrediť práve na to, aby svoju robotu robili poriadne tí, ktorí sú za ňu platení.

Je vôbec možné tento stav zmeniť?

Postupne určite áno. Nevyhnutným predpokladom toho, aby sa spoločnosť posunula dopredu, je však osobný príklad politikov a verejných funkcionárov. Najmä v oblasti rovnosti pred zákonom.

Kto má podľa vás na Slovensku skutočnú moc?

Ešte stále ľudia. Iste, politika je s biznisom prepletená tak úzko, že niekedy naozaj neviete odhadnúť, či rozhodol minister alebo jeho sponzorské zázemie. Lenže kým sa tu nezačne podvádzať vo voľbách – a ja dúfam, že sa nezačne nikdy – ešte stále môžu ľudia povedať tým hore „dosť“ a vymeniť ich. Myslím si však, že aj v období medzi voľbami je dôležité kontrolovať verejný záujem a že potrebujeme vo verejnom sektore viac osobnej zodpovednosti za výkon funkcie. Pretože sa už tri roky usilujem o presadenie finančnej zodpovednosti politikov za škody spôsobené Slovenskej republike. Bude to síce trvať, ale raz sa to podarí.

Kvalitná architektúra a stavebníctvo sú základom kvalitného prostredia, v ktorom žijeme. Kvalitné prostredie ľudí kultivuje. Ako vy vnímate prostredie miest a obcí na Slovensku? Ako by ste mohli ako prezident prispieť k zmene k lepšiemu?

Do výraznej miery je odrazom nešťastného dedičstva komunizmu, že čo je spoločné, je cudzie. Počíta sa len to, čo je doma, ale priestor tam vonku za plotom akoby už nepatril nikomu. Aj toto je vec, pri ktorej je dôležitý osobný príklad a osobné svedectvo. Ja považujem architektúru za umeleckú disciplínu s duchovným poslaním. Vážim si úsilie architektov dať ľudom kombináciu krásy a účelnosti a budem to úsilie podporovať. A rovnako tak jeho realizačnú fázu, ktorou je stavebníctvo.

Čo je podľa vás najdôležitejším impulzom na zvyšovanie kultúrnosti a vyspelosti občanov Slovenska?

Investíciou, ktorá sa vždy vráti najrýchlejšie a najviac, je investícia do vzdelania. Súčasťou vzdelávacieho procesu však nemá byť len zhromažďovanie encyklopedických vedomostí, ale najmä snaha naučiť naše deti praktickým zručnostiam, vnímaniu krásy, úcte k vlastnému jazyku a chápaniu našich dejín. Náš vzťah k tomu spoločnému sa tvorí aj tým, v akom okolí žijeme a stretávame sa. Preto si myslím, že urbanizmus je na Slovensku nedocenenou disciplínou a aj od jeho rozvoja závisí vyspelosť našej kultúry.

Aké sú podľa vás príčiny skutočnosti, že sa pravica nedokázala zhodnúť na jednom všeobecne prijateľnom kandidátovi?

Neochota časti pravice pochopiť potrebu generačnej obnovy verejnej služby na Slovensku. Uvidíme, aký odkaz vyšlú tzv. tradičným stranám voliči.

Ktorého kandidáta ste ochotný podporiť v druhom kole, ak doň neprejdete vy?

Rozhodnú ľudia. Majú dosť zrelosti a rozumu na to, aby sa rozhodli dobre. Podporu si zaslúži ten, kto bude vedieť byť kompetentným garantom ochrany verejného záujmu a celkovej rovnováhy v štáte.

Rozhovor pripravila Mária Nováková

FOTO: archív Radoslava Procházku

Článok bol uverejnený v časopise ASB.