asb.sk - Odborný portál pre profesionálov v oblasti stavebníctva

Pozor na gýče v architektúre

21.11.2014

Toľko zatracované, kritizované, ale aj inšpiratívne a s pozitívnym vyznením. Také je výtvarné dielo v súčasnej architektúre. Zároveň je aj riešením verejného priestranstva. Kde sa končí architektúra a kde začína svoje pôsobenie výtvarné umenie a umelecké dielo, ktoré ju spoluvytvára?

Dlhé stáročia delenie neexistovalo a chrámy v Egypte, starovekom Ríme, ale aj tie stredoveké či novoveké boli syntézou všetkých výtvarných umení. Až prišlo storočie dvadsiate, ktoré modernými technológiami vytlačilo umelecké dielo na perifériu záujmu. Nie vždy a všade, ale trend je jednoznačný. Umelecké dielo už nie je organickou súčasťou, ale ozvláštňujúcim dodatkom – niekedy vhodným, inokedy menej, často aj gýčovitým – podľa miery investorského vkusu, architektovej osvety a všeobecnej potreby mať okolo seba krásu. A jeho obrysy v budúcnosti? Napadajú mi inšpiratívne Dejiny krásy od talianskeho spisovateľa a semiotika Umberta Eca. Niektoré vety z nich platia aj o vzťahu výtvarného umenia a architektúry, kde sa „v teoréme neúnavne hľadá okamih, keď krása ktoréhokoľvek predmetu splynie s priestorom a takto definovaný priestor zase spätne určí polohu predmetu i jeho vzhľad... neprekáža, že tieto predmety sú staré... možno práve to je tajomstvo krásy: okamih, keď zo sivého nánosu rozprestierajúceho sa na všetkom okolo nás náhle a nečakane vytryskne krása.“

Vstupný portál, ­Museumsdorf

Ten kontrast je pôsobivý. Skanzen starobylej dediny zakomponovaný v malebnom údolí a nad týmto obrazom zastaveného času sa týči monumentálny objekt – drevostavba v pasívnom štandarde s veľkou zasklenou fasádou. Je to vstupná brána, ktorá prepája dva svety. Tradičné, a zároveň nanajvýš súčasné. Nie náhodou bol projekt v roku 2012 ocenený cenou Holzbaupreis v kategórii verejné budovy v Dolnom Rakúsku. V impozantnom vstupnom portáli sú inštalované slamené klobúky – jeden zo symbolov známej vinohradníckej oblasti. Výtvarne hravé, a pritom nenásilné, obrazné, a zároveň zrozumiteľné.


Miesto: Niedersulz, Rakúsko
Generálny projektant: AH3 Architekten ZT GmbH

Kolumbárium

Kolumbárium – čiže miesto na ukladanie urien s popolom zosnulých – je synonymom piety a zastavenia. Nitrianske kolumbárium sa nachádza pri Mestskom cintoríne, obsahuje vyše 600 urnových miest a pozdĺž neho je postavená žardiniéra predstavujúca tunel na druhý svet. Podľa architekta priestoru bolo pomerne náročné spojiť symboliku priestoru s technickými parametrami. Návrh a celá realizácia sú akousi úvahou na tému smrti, ktorá je jediná istota v našom živote. Aj táto nie príliš príťažlivá „istota“ môže mať pozitívny architektonický rozmer.

Miesto: Námestie Kráľovnej pokoja, Nitra
Autor: Ing. arch. Viktor Šabík

Recepcia spoločnosti hb Reavis

Nosnou témou dizajnového riešenia projektu City Business Center (ateliér CEPM) je kontrast, pričom zámerom bolo vytvorenie čistého, jednoduchého a civilného priestoru s použitím dvoch až troch základných materiálov. Pri tvorbe interiéru verejných priestorov je dôležitým a náročným aspektom výber vhodného materiálu, ktorý ustojí svoje miesto nielen z estetického hľadiska, ale aj z hľadiska prevádzkového. Dominantným je v tomto prípade umelý kameň a v priestoroch objektu CBC 3 v  kontraste s drevom, ako aj kovom. Autorom pôsobivého tvaru recepcie spoločnosti HB Reavis v CBC 3 je český architekt Luděk Rýzner.

Miesto: CBC 3, Karadžičova ulica, Bratislava
Autori interiéru: CEPM
Autor recepcie: Luděk Rýzner

Reštaurácia Fou Zoo

„Chceli sme, aby sa ľudia sústredili na zážitky, ktoré sa odohrávajú vnútri reštaurácie, a aby zabudli na vonkajší svet,“ opisuje interiér architekt Jerry Koza z českého ateliéru SAD. Popri gastronómii k zážitkom patria aj bary v priestore. Architekti sa trocha obávali umiestnenia barov v priestore, ale ukázalo sa, že opak je pravdou. „Je to zaujímavý efekt. Prinútili sme personál byť oveľa viac na očiach a hostia napríklad veľmi oceňujú, keď môžu vidieť, ako sa pripravuje sushi alebo ako sa pripravujú drinky,“ konštatuje architekt. Dodáva, že zaujímavosťou barov je aj to, že ani pri tom nápojovom sa nesedí – všetci sedia pri stoloch. Bary slúžia v podstate ako divadlo a prakticky ako kontaktné miesto s obsluhou.

Miesto: Ševčenkova 34, Bratislava-Petržalka
Autori interiéru: SAD

Mýtická loď

Motív cesty, tok času, vývoj, putovanie ľudí časom a priestorom – to všetko symbolizuje Mýtická loď od známeho českého sochára Jaroslava Rónu, člena dnes už legendárnej umeleckej skupiny Tvrdohlaví. Je súčasťou umeleckej promenády pred bratislavským projektom River Park a patrí k najvydarenejším súčasným sochárskym realizáciám v našom hlavnom meste. Podľa autora sochy vzdáva hold rieke a mestu, ktoré vzniklo na jej brehu, kde sa striedali rozmanité kultúry. Symbolické sú aj samotné postavy na lodi – vzadu muž ako rozhodný kormidelník, v strede vznešená žena-matka ako drahocenný náklad, vpredu pes, večný spoločník a strážca.

Miesto: nábrežie Dunaja, Bratislava
Autor sochy: Jaroslav Róna

Námestie Matice ­slovenskej

Aj v menších slovenských mestách sa dajú nájsť príklady vhodného stvárnenia verejných priestranstiev. Platí to aj o Námestí Matice slovenskej v Dubnici nad Váhom. „Symbolické vyvrcholenie celkovej dispozície sme akcentovali fontánou, ktorá pozostáva z dvoch vertikálnych pilierov a štyroch farebne podsvietených dýz a hladiny,“ hovorí Ing. arch. Andrej Alexy. „Hladina sa voľne rozlieva po ploche námestia a je v bezprostrednom kontakte s návštevníkmi. Okrem prírodného prvku vody ponúka ústredná plocha aj nízku zeleň, ktorá je voľne rozptýlená po priestranstve v prísnom pravouhlom rastri. Ide o reminiscenciu na francúzske záhrady.“


Miesto: Dubnica nad Váhom
Autor návrhu: ALEXY & ALEXY

Design Hotel 21

Každá izba je iná, každá chce byť dizajnová a originálna. Originálne však ešte nemusí byť presvedčivé. Na fotografii je izba v štýle pop-artu. Na stene je komiksový plagát od jednej z hviezd svetového pop-artu Roya Lichtensteina. Ten určuje charakter izby, ale ani v spojení so žiarivými a kontrastnými farbami interiéru nevytvára ten správny priestor pre pop-kultúru. Genius loci sa stratil kdesi v prázdnej exhibícii farieb a prílišnej snahe o originalitu.


Miesto: Trnavská ulica, Bratislava
Autori návrhu: Cakov-Makara

Sklenené objekty

Horská krajina a fenomén lesa, lokalita ako nositeľ tradície – to boli ústredné prvky pri revitalizácii Hotela Zochova chata, v ktorej sa prejavil kontrast zažitej podoby objektu Zochovej chaty s novostavbou. Tvar celého objektu rešpektuje charakter miesta, prírody, ako aj tvar pozemku. Aj interiér je súčasťou prírody, pričom autorom išlo skôr o nadväzovanie kontaktov s okolím a pohrávanie sa s prívetivým významom slova chata v názve hotela než o vyvolávanie atmosféry hotelového luxusu. Súčasťou takto chápaného interiéru sú aj sklenené objekty od akademického sochára Pala Macha, ktoré rozširujú výtvarný rozmer „Zošky“.


Miesto: Zochova chata, Modra, Piesok
Autor architektúry: Ing. arch. Albert Mikovíny
Spoluautori riešenia interiéru: Ing. arch. Katka Valušková, Mgr. art. Igor Valuška
Autor sklenených objektov: Palo Macho



text: Ľudovít Petránsky                         
foto: Dano Veselský

Článok bol zverejnený v časopise ASB.

Komentáre

Prepíšte text z obrázku do poľa. Ak nedokážete text rozoznať, kliknite na obrázok.
Ján
Zo zrekonštruovaného námestia v Dubnici som bol zdesený, betón bez zelene ešte zmocňuje ozaj odpudivá fontána. Namiesto lyrického opisu autora odporúčam návštevu. Celé zle, navrhujem rekonštrukciu.
Odpovedať | 09.01.2017, 10:03
Peter Hudák
Asi je už pár rokov aj neskoro, ale pojem gýč v architektúre sa na Slovensku udomácnil ako samozrejmá súčasť tvorby a najmä vôle investora. Nikto si nedovolí pri veľkých investíciách otvorene napísať čo je skutočný gýč. Prípadne, že by ho bolo treba aj verejne pranierovať aby sa nestal nasledovaniahodný. Čo takto pozrieť sa na prestavbu zámku v Haliči ( nazvať to obnova je asi odvážne, lebo otázka by sa dala rozvinúť : čoho obnova? ).
Odpovedať | 17.09.2016, 11:47

Ďalšie z JAGA GROUP